Piata nedeľa po Pasche – o Samaritánke.

 

 

V tento deň, piatu nedeľu po Pasche, oslavujeme sviatok Samaritánky, pretože vtedy Kristus sa zjavil ako Mesiáš, čo znamená Kristus [alebo Pomazaný], lebo mesa u Židov znamená olej. Stalo sa to v prostrednom týždni Päťdesiatnice. A ako v predchádzajúcu nedeľu vykonal zázrak v nádrži, tak teraz nad Jakubovou studňou, hovoril Kristus so ženou. Túto studňu sám Jakub kúpil a daroval svojmu synovi Jozefovi. Osobitne to bolo miesto blízko vrchu Shomeron, lebo samaritáni obývali mnohé vrchy. Kristus prichádza do Sycharu, ktorý kedysi obýval Jakub so svojou dcérou Dinou a synmi, chorejcom Sichemom, Hemorovým synom, ktorý s ňou ležal a znásilnil ju. Odvtedy boli jej bratia veľmi podráždení a žiarlili, nečakane vošli do mesta, všetkých spolu zabili, aj toho Sichema aj jeho otca Hemora. Jakub tam zostal a vykopal nasledujúcu studňu. Tento vrch ale neobývali Samaritáni, ale Izraeliti tu počas panovania Fakeiáša konali modloslužbu, a preto sa dostali do prvého a druhého zajatia Asýrčanov a platili im daň. Počas kraľovania Osého sa pripájajú k Etiópii, čo keď uvidel asýrsky kráľ, presídlil ich do Babylonu. Na tomto mieste kázal žiť rozličným národom, ale Boh na tie národy poslal levy. Keď to znova videl asýrsky kráľ, poslal tam židovských kňazov, aby prijali Božie zákony a oni skoro zanechali modly. Jedni prijali päť kníh Mojžišových ale odmietli prorokov a ostatné písma. Oni sa nazývajú Samaritánmi, podľa vrchu Shomeron [Gerazim]. Ako poloviční Židia, boli nenávidení Židmi, ktorí sa vrátili zo zajatia, nejedli s nimi a považovali ich za nečistých. Preto aj Samaritánka veľakrát nazývala učiteľom, lebo zmýšľala ako ostatní.

Pán prichádza do mesta Sychar a unavený z cesty si tu sadá o dvanástej hodine dňa. Nejaká žena prichádza z mesta, aby načerpala vodu a keď učeníci odišli nakúpiť niečo na jedenie, Ježiš si pýta vodu. Ona, poznajúc ho podľa prízvuku a odevu, jeho prosbu neprijíma. On ju vedie a do srdca jej prináša duchovnú vodu, ktorá sa ukazuje čistejšia a hojnejšia, podobajúca sa duchu a večnému ohňu. Žena mu povedala, že nemôže mať takú vodu, lebo nemá vedro a aj studňa je hlboká. Potom preniesla slovo aj na praotca Jakuba, ktorý vykopal túto studňu, aby z nej pil on aj jeho ovce, predložiac tu bohatý prameň a nevyhnutnú studňu.  Kristus sa ale nerobil väčším ako Jakub, aby nevyľakal ženu, ale hovoril o vode, z ktorej keď bude piť, nikdy nebude žízniť.  Žena si poprosila takej vody, on jej povedal, aby priniesla svojho muža. Ona odpovedala, že nemá muža. On, vediac všetko, povedal: „Správne si povedala, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, šiesteho, nie je tvoj muž. Niektorí považujú piatich mužov za päť kníh Mojžišových, ktoré prijali Samaritáni a šiesteho Kristove slová, ktoré ešte neboli (povedané), pretože nebola vyliata milosť (Svätého Ducha). Iní päť zákonov daných Bohom: v raji, po vyhnaní, Noemu, Abrahámovi a Mojžišovi. Šiesty evanjelium, ktoré ešte nemala. Hovoria tiež, že aj podľa piatich zmyslov. Žena mu odpovedala, nazvúc ho prorokom. Potom sa ho spýtala na vrch, na ktorom sa treba klaňať, či na vrchu Gerazim alebo v Jeruzaleme. Samaritáni si nemysleli, že Boh nemôže byť všadeprítomný, ale prebýva iba tam, kde sa mu klaňajú, ako zjavil na vrchu Gerazim, keď tam dal svoje požehnanie. Alebo keďže tam Abrahám postavil prvý oltár Bohu, ako znova hovoria Židia, v Jeruzaleme sa treba klaňať jedinému Bohu. Preto sa tam odvtedy zhromažďujú vo sviatok. Ježiš odpovedal, že spása sveta je zo Židov a Boh je duch, a tí, čo sa mu klaňajú, sa nemajú klaňať obetami, ale v duchu a pravde, lebo jediného Boha poznajú jedine vo Svätom Duchu a Synovi, lebo On je pravda. Žena znova povedala: „Z písma viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus.“ Ježiš odpovedal: „To som ja, čo sa  rozprávam s tebou.” Samaritáni vedeli o Mesiášovi z Mojžišových kníh, osobitne stadiaľ: „Proroka vám vzbudí Pán váš Boh, z vašich bratov.“

Keď sa rozhovor končil, prišli učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou a prosili ho, aby jedol, lebo bol unavený a bolo horúco. Ale on hovoril o večnom pokrme, ktorý zjaví spásu ľuďom a pošle ich žať, na čom nepracovali. 

Keď žena prišla do mesta a povedala všetko o sebe, čo jej Ježiš povedal, všetci sa divili a uveriac prišli ku Kristovi a prosili ho, aby zostal u nich a uprosili ho na dva dni. A urobil tam ešte množstvo zázrakov, o ktorých sa nepíše v evanjeliu. Toto je Samaritánka, ktorá dostala od Krista meno Fotínia a bola ovenčená vencom mučeníctva pri cisárovi Nerovi so svojimi siedmimi synmi, po mnohých utláčaniach a trhaniach, odrezaní prsníkov, rozdrvení prstov, pichaní tenkých pier pod nechty, pití olova a iných nespočítateľných múk a nakoniec priviazaniu k dvom ďatľovníkom a roztrhaní.

Je potrebné tiež vedieť, že hrdlo, alebo ústie, tejto studne odtiaľ  slávnostne preniesol cisár Justinián a uložil vo veľkom chráme Božej múdrosti. Spolu s kameňom na ktorom sedel Kristus pri rozhovore so Samaritánkou oba prebývajú až doteraz na ľavej strane chrámu pri vchode, uzdravujú každú chorobu, horúčku od tých, ktorí sa ich dotknú a  trpiacich trasľavosťou, očisťuje a vyháňa čary.

Na príhovor tvojej mučenice Fotínie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár



 

Nedeľné posedenie pri kávičke a koláčiku,

posledná nedeľa v mesiaci o 15:00 hod. na OU – Petrová

 

 

26.05.2024­ – presbyter Erik Hrabčák, téma: Sv.liturgia ako prameň môjho duchovného života

30.06.2024 – presbyter Martin Kozej, téma: sv. Ján Pavol II. a manželstvo

28.07.2024 – presbyter Martin Tokár, téma: nerozlučnosť manželstva

 

POUČNÉ SLOVO NÁŠHO OTCA SVÄTÉHO JÁNA ZLATOÚSTEHO, KONŠTANTÍNOPOLSKÉHO ARCIBISKUPA, NA SVÄTÝ A SVETLÝ DEŇ SLÁVNEHO A SPASITEĽNÉHO VZKRIESENIA KRISTA, NÁŠHO BOHA

 

Každý, kto je zbožný a bohabojný, nech sa osvieži a teší z tejto krásnej a skvelej slávnosti. Kto je verný služobník, nech vojde s plesaním do radosti svojho Pána. Kto sa pôstom unavil, nech teraz prijme odmenu. Kto pracoval od prvej hodiny, nech dnes prijme spravodlivú mzdu. Kto prišiel po tretej hodine, nech oslavuje s vďakou. Kto prišiel až po šiestej hodine, nech nepochybuje, lebo nebude ukrátený. Kto váhal až do deviatej hodiny, nech pristúpi bez obáv a strachu. A kto stihol prísť až o jedenástej hodine, nech sa nebojí, že váhal, lebo Vládca je štedrý a prijme posledného robotníka ako prvého. Uspokojí toho, čo prišiel o jedenástej hodine práve tak, ako toho, čo pracoval od prvej hodiny. K poslednému je milosrdný a k prvému láskavý. Onomu dáva a tamtoho obdarúva. Prijíma skutky a víta úmysly. Preto vojdite všetci do radosti svojho Pána. I prví i druhí, prijmite mzdu. Bohatí a chudobní, spoločne sa radujte. Vy, ktorí ste vytrvali, i vy, nedbanliví, uctite si tento deň. Stôl je plný, jedzte všetci. Pokrm je pripravený, nech nikto neodchádza hladný. Všetci majte účasť na hostine viery, prijmite všetci bohatstvo dobroty. Nikto nech sa neponosuje na nedostatok, lebo prišlo spoločné kráľovstvo. Nikto nech sa nezarmucuje nad previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie. Nech sa nik nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala. On zostúpil do predpeklia a peklu odňal korisť. A peklo sa zarmútilo, keď skúsilo jeho telo. Prorok Izaiáš to videl a zvolal: Peklo bolo plné trpkosti, keď sa tam dole s tebou stretlo. Bolo plné trpkosti, lebo bolo odstavené, bolo plné trpkosti, lebo bolo porazené, bolo plné trpkosti, lebo bolo potupené a zosadené, bolo plné trpkosti, lebo bolo spútané. Prijalo telo a pripadlo Bohu. Prijalo zem a zrazilo sa s nebom. Prijalo to, čo videlo, a padlo do toho, čo nevidelo. Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kde je tvoje víťazstvo? Kristus vstal z mŕtvych a ty si porazené. Kristus vstal z mŕtvych a padli démoni. Kristus vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli. Kristus vstal z mŕtvych a vládne život. Kristus vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe. Hľa, Kristus vstal z mŕtvych a stal sa prvým medzi zosnutými. Jemu sláva a moc na veky vekov! Amen.