EUCHARISTIA MALÝM DEŤOM

Slava Isusu Christu!

04.06.2017

Tento rok je pre našu cirkev výnimočný. A to preto, lebo od 01.09.2017 sa začne udeľovať Eucharistia deťom až do veku užívania rozumu. Bratislavská eparchia  hneď od svojho vzniku zaviedla túto prax do života svojich veriacich. Nielen deťom, ktoré sa pokrstili, ale všetkým. V Košickej eparchii podávali Eucharistiu len tým deťom, ktoré pokrstili, no nie vo všetkých farnostiach to fungovalo. A v našej archieparchii sa len vo veľmi málo farnostiach podávala Eucharistia deťom. Už niekoľko rokov sa o tom rozpráva, aby sme túto prax, ktorá v našej cirkvi bola, opäť zaviedli. Mnohé gréckokatolícke cirkvi na svete túto prax dávno majú. Gréckokatolíci na Ukrajine, v Poľsku,  USA , Rakúsku...

Táto prax jestvovala vo všetkých miestnych cirkvách celého sveta bez ohľadu na tradíciu alebo obrad. Počas 12. a 13. storočia sa na kresťanskom Západe prestala podávať Eucharistia pod spôsobom vína. Dôsledkom bolo, že sa celkom prestala podávať malým deťom. Môžeme vidieť, že táto prax je známa  v Rímskokatolíckej cirkvi. Na východe táto prax pokračuje ďalej.

Avšak počas 17. a 18. storočia od podávania Eucharistie malým deťom upustili východné cirkvi zjednotené s Rímom, teda aj gréckokatolícka cirkev na území súčasného Slovenska. Dôvod nevyplýval z reálnych potrieb týchto cirkví, ale z latinizácie, z túžby čo najviac sa podobať cirkvám latinskej tradície bez ohľadu na vlastné potreby a vlastnú tradíciu. Ak teda dnes vidíme u východných cirkví zjednotených s rímskou cirkvou tendencie podávať Eucharistiu malým deťom, v nijakom prípade to nemôžeme hodnotiť ako pokus o zavádzanie novôt. Ide skôr o úsilie vrátiť sa k vlastnej starobylej praxi, kedysi všeobecne rozšírenej, nie však kvôli akejsi nostalgii za minulosťou, ale pod vplyvom oficiálnych cirkevných dokumentov a z presvedčenia o správnosti a prospešnosti tohto kroku.

Už druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965) v dekréte Orientalium Ecclesiarum (o východných katolíckych cirkvách  - dekrét bol prijatý 21. novembra 1964) hovorí: „Svätý všeobecný cirkevný snem potvrdzuje a schvaľuje dávnu sviatostnú disciplínu, ktorá jestvuje vo Východných cirkvách, ako aj spôsob, akým sa sviatosti slávia a vysluhujú; a želá si, aby sa - ak treba - táto prax obnovila.“ 

Katechizmus Katolíckej cirkvi – 1244: „Prvé prijímanie Eucharistie. Keď sa novopokrstený stal Božím dieťaťom a obliekol si svadobné rúcho, je pripustený na “Baránkovu svadobnú hostinu” a prijíma pokrm nového života, Kristovo telo a krv. Východné cirkvi si uchovávajú živé vedomie jednoty uvádzania do kresťanského života, a preto dávajú sväté prijímanie všetkým novopokrsteným a birmovaným, a to aj malým deťom, pamätajúc na Pánove slová: “Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im...” (Mk 10, 14). Latinská cirkev vyhradzuje pristúpenie k svätému prijímaniu tým, čo dosiahli vek používania rozumu, a zameranie krstu na Eucharistiu vyjadruje prinesením novopokrsteného dieťaťa k oltáru na modlitbu “Otče náš.”

Možno si povieme: „Čo to pre nás znamená?“

Dieťa prijíma Eucharistiu dovtedy, kým nezačne prípravu na 1.sv. spoveď        (v našej farnosti táto príprava prebieha dva roky). Rodičia spoločne so svojím kňazom svojim deťom patrične vysvetlia, prečo od danej chvíle už prijímať Eucharistiu nemôžu, a to bez splnenia ďalších podmienok (najmä svätej spovede).

Malé dieťa nesmie pristupovať k svätému prijímaniu samo, musí to byť v sprievode jedného z rodičov alebo vhodnej dospelej osoby. Ak je už vo veku, keď neprijíma eucharistiu, má si k ústam priložiť prst, aby  kňaz vedel, že tomu dieťaťu nemá podávať Eucharistiu.

Čo sa týka našej farnosti a našich detí, ktorých sa to týka, bude katechéza pre rodičov s deťmi 18.06.2017  v Petrovej po liturgii. (15 minút)

Nebránime teda aj my deťom prísť a stretnúť sa s Kristom práve v tom prostriedku, ktorý nám On priamo na tento účel zanechal? A navyše je tu ešte aspekt symbolický. Veď Eucharistia sa nezhotovuje zo zákuskov, ale z chleba a vína – úplne obyčajných pokrmov pre obyčajných ľudí. To znamená, že má byť každodenným pokrmom v živote kresťana. Čo by sa asi tak stalo, keby som dcérke povedal, že jesť jej dám až potom, keď si to začne rozumom plne uvedomovať – keď pochopí, čo je jedlo – a zatiaľ sa môže iba pozerať? Veď jesť MUSÍ! Telesne by zomrela. Ale duchovný pokrm jesť NEMUSÍ???

                                        presbyter Lukáš