Nedeľa o márnotratnom synovi

V dnešný deň oslavujeme oslobodenie márnotratného syna. Ustanovili to naši božskí Otcovia ako druhú spomienku v Trióde pre tento dôvod. Sú totiž niektorí, čo badajú na sebe mnohé neprávosti, žijú veľmi zblúdilo od svojej mladosti. Oddávajúc sa pijatike a nečistote, padnúc takto do priepasti zla, stávajú sa poblúdenými, čo je počiatkom pýchy. Odtiaľ už nijako nechcú prísť k snahe o konanie dobra, ale spútaní okovami zla upadajú do ešte horšieho zla. Svätí Otcovia zachovávajúc sa ľudomilne a otcovsky k takýmto ľuďom, chcejúc ich odviesť od poblúdenia, ustanovili tu po prvom toto podobenstvo. Zlé túžby vytrhávajú od koreňa a usmerňujú k nadobudnutiu dobrých vlastností. Veľkým hriešnikom a zblúdilcom ukazujú Božiu láskavosť a dobrotu. Toto Kristovo podobenstvo ukazuje, že nič nie je v hriechu tak, nad čím by nezvíťazila Múdrosť milujúca ľudí.

Človek, vlastne Bohočlovek – slovo má dvoch synov: spravodlivých a hriešnikov. Starší zachováva Božie prikázania, vždy zotrváva v dobrom a nikdy sa od neho neodkláňa. Mladší si však zamiloval hriech a nehanebnými skutkami sa zriekol prebývania s Bohom. Stratil Božiu lásku a žil zle. Nezachoval si prvotný obraz, ale nasledoval ľstivého démona. Na jeho želanie sa stal otrokom rozkoší, ale nemohol naplniť svoje túžby. Lebo hriech je nenásytný, so zvykom sa väčšmi rozpaľuje, a to len pre dočasné uspokojenie. Podobá sa strukom, ktoré sú pokrmom svíň. Tieto struky najprv vyzerajú sladko, no potom sú trpké sťa plevy. Taký istý je aj hriech. Keď však poblúdenec zbadal, že hynie od hladu po dobre, prichádza k otcovi hovoriac: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.“ Ten prijíma kajúcnika, nič mu nevyčíta, ale otvára svoju náruč, objíma ho a zjavuje svoju božskú a otcovskú lásku. Dáva mu odev, čiže svätý krst, aj pečať a prsteň – milosť presvätého Ducha. K tomu pridáva sandále, aby zmije a škorpióny neporanili jeho nohy, by viac, aby ony mohli pošliapať ich hlavy. A potom kvôli nemu s najväčšou radosťou zabíja vykŕmené teľa. Otec dovoľuje zabiť svojho jednorodeného Syna a dáva sýtiť sa jeho telom a krvou. Starší syn sa diví jeho nekonečnému milosrdenstvu a hneď protestuje. Ale Milovník človeka ho utešuje a vovádza dnu tichými, pokojnými a ľúbeznými slovami: „Ty si vždy so mnou, ale patrilo sa otcovi radovať a oslavovať, lebo tento môj syn bol kedysi hriechom mŕtvy, a ožil, zahynul, vzdialil sa odo mňa pre rozkoš, ale našiel som vo svojom milosrdenstve a s milostivým citom som ho zavolal.“

Tento príbeh môžu prijať aj Hebreji aj my. Preto tu svätí Otcovia ustanovili toto podobenstvo, aby zničili zúfalstvo a strach, ktoré prekážajú konaniu dobra. Povzbudzujú k pokániu a ľútosti, ako márnotratného syna. Je to veľká zbraň na odohnanie striel protivníka a silná pomoc.

Vo svojej nevýslovnej láske k ľuďom, Kriste Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár