Prvá pôstna nedeľa – nedeľa pravoslávia

V tento deň, v prvú nedeľu svätého pôstu, Kristova cirkev prijala zvyk sláviť pravoslávie, čiže povýšenie svätých a čestných ikon. Bolo to za Michala a Teodory, svätej a preblaženej cisárovnej, ako aj za Metoda, konštantínopolského patriarchu. Stalo sa to takto:

Keď Lev Isaurský, ktorý kedysi pásol osly a svine a vykonával ručné remeslo, ktorým si zarábal na živobytie, nadobudol vládu, spravoval krajinu k Božiemu dopusteniu. Vtedy spravoval cirkev svätý Germán. Hneď ho (Germána) dal zavolať a povedal: „Myslím si, vladyka, že medzi ikonami a modlami nie je žiadny rozdiel. Preto ich prikáž skoro vyniesť z nášho stredu. Ak sú podoby svätých pravdivé, nech sa zavesia vyššie, aby sme ich my, čo sa váľame v hriechoch nepoškvrňovali bozkami. Patriarcha odvracal toľkú bezočivosť cisára: „Ó, cisár! Nech sa tak nestane. Lebo vieme, že bol jeden, čo veľmi a šialene hovoril proti ikonám, volal sa Konón. Takto ho nazývali od mladosti.“ A keď sa teda patriarcha nedal nahovoriť, aby ho počúvol, ale stále tvrdil a dokazoval, že sväté ikony sú v cirkvi už 725 rokov a svätá Otcovia na šiestich snemoch hľadeli na nich v chrámoch, kde sa zhromažďovali, nikdy ich nepotupili, ale uctievali a ešte aj inými dôvodmi zo Svätého Písma ho presviedčal v prospech obrazov, bol ním poslaný do vyhnanstva. Na jeho miesto ustanovil Anastázia. Tak od toho času bola verejne vyhlásená vojna proti svätým ikonám.

Hovorí sa tiež, že to boli najprv Židia, zaklínači, ktorí vložili doňho toľkú nenávisť. Títo, keď ho videli ako koná svoje remeslo, povedali mu zo svojich čarov, že sa má stáť cisárom. Zato ho prosili, aby im sľúbil, že keď sa stane cisárom, urobí všetko, o čo ho budú prosiť. Toto im prisľúbil v chráme svätého Teodora. Vedel totiž, že je úbohý, keď pásol s nimi osly a premýšľal nad svojím životom. Keď onen cisár Lev, ikonoborec, zle ukončil svoj život, povstalo z neho najkrutejšie levíča, Konštantín Kopronym, čo znamená špina, kal (ten, ktorý nosí meno hnoja). Stal sa otcovým nástupcom a zdedil vládu i šialenú a zapálenú horlivosť proti svätým ikonám. Ako 21–ročný svojou zlobou sa rovnal otcovi, ba ešte ho prevyšoval. Zriekol sa Boha, Prečistej Bohorodičky i jeho svätých a naučil sa čary a pohanské služby. Kto len môže vypovedať, aké a koľké ohavnosti vykonal tento porušovateľ zákona! No keď aj ten hanebne skončil, vlády sa ujal Lev, jeho syn z Chazary. A pretože aj on odišiel z tohto sveta zlou smrťou, dedičmi vlády a moci sa stávajú Irena, jeho žena , a syn Konštantín. Ktorý bol korunovaný ešte za jeho života. Oni poučení svätým Tarasom, konštantínopolským patriarchom, zvolávajú siedmy všeobecný snem a sväté ikony Kristova cirkev znova prijíma. Keď potom aj oni zanechali vládu, bol na trón uvedený Nikefor, patricij a logotét (sekretár). Potom Staurakios, jeho syn a po ňom Michal I. Rangabe, ktorí mali v úcte božské ikony. Ešte za života Michala I., ktorý dobrovoľne odstúpil, nastúpil na trón zverský Lev V. Arménsky, ktorý poštvaný jedným mníchom, zátvorníkom, začal druhé ikonoborectvo. A znova Božia cirkev ostáva zbavená prvotnej ozdoby.

Po tomto Levovi začal vládnuť Michal II. Amorejský, a tiež jeho syn Teofil, ktorí boli posadnutí ikonami a veľmi utláčali pravoslávnych a ukrutne s nimi zaobchádzali. Tento Teofil mnohých svätých otcov trápeniu a mukám vydal, kvôli čestným ikonám. A keď bol vládcom dvanásť rokov, zachvátila ho črevná choroba. Už sa mal rozlúčiť so životom, celkom otvoril svoje ústa, takže sa až ukazovali vnútornosti jeho útroby. Cisárovná Teodora skľúčená z toho, čo sa stalo, odoberá sa na odpočinok a vo sne vidí Prečistú Bohorodičku, ako drží v lone predvečné dieťa. Okolo nej vo svetlom kruhu stoja anjeli a bijú jej muža Teofila a hania ho. Keď sa sen pominul a Teofil prišiel trocha k sebe zvolal: „Beda mne úbohému, lebo som bitý kvôli svätým ikonám.“ Cisárovná Teodora hneď nad neho kladie ikonu Bohorodičky a so slzami sa k nej modlí.  Keď Teofil medzi tými, ktorí stáli okolo neho, uvidel jedného ako drží Panagiu, chytil ju a začal ju bozkávať. A ústa, ktoré hanobili ikony a hrdlo, ktoré sa nehanebne proti nim ozývalo, sa vrátili do pôvodného stavu. Tak oslobodený od biedy a núdze, ktorými bol sužovaný, zaspal vyznávajúc, že je dobre si uctievať sväté ikony. Cisárovná vyniesla zo svojich košov sväté a čestné ikony a dosiahla to, že jej muž Teofil ich bozkával a uctieval z celej duše.

Po krátkom čase Teofil zomiera. Teodora zvolala všetkých, ktorí boli vo vyhnanstva a väzeniach a udelila im slobodu. Ján, nazývaný tiež Jannes, popredný medzi čarodejmi , nie však otcami, je zvrhnutý z patriarchálneho stolca. Na stolec nastupuje Metod, Kristov vyznávač, ktorý predtým mnoho vytrpel a zaživa býval v hrobe. Keď sa toto udialo, božský Joannikios Veľký, ktorý žil na horách Olympu, dostal istú návštevu. Prišiel k nemu veľký pôstnik Arsakios a povedal: Boh ma poslal k tebe, aby sme šli k prepodobnému mužovi Izaiášovi do Nikomédie, aby sme sa naučili od neho, čo je milé bohu a čo má robiť jeho cirkev. A keď prišli k prepodobnému Izaiášovi, ten im povedal: „Toto hovorí Pán. Priblížil sa koniec nepriateľom môjho zobrazenia. Choďte k cisárovnej Teodore a patriarchovi Metodovi a povedzte im: Zanechaj všetko nesväté a prines mi s anjelmi obetu, uctievajúc pritom obraz mojej tváre i čestný kríž. Keď to počuli, ihneď sa ponáhľali do Konštantínopolu a oznámili patriarchovi Metodovi a všetkým vyvoleným božím, čo im bolo povedané. Vybrali sa k cisárovnej a našli ju pokornú vo všetkom, od narodenia bola totiž nábožná a milovala Boha. Cisárovná hneď ukázala obraz Bohorodičky, ktorý mala zavesený na krku a pred očami všetkých ho pobozkala a vravela: „Kto sa týmto neklania a neuctieva ich ako Boha, ale ako obrazy tých, ktorých zobrazujú, taký nech je prekliaty. Oni sa zaradovali veľkou radosťou. Cisárovná ich poprosila, aby sa modlili za jej muža Teofila. Oni, vidiac jej vieru, hoci sa zdráhali, súhlasili. Aj svätý patriarcha Metod zhromaždil všetok ľud a celé duchovenstvo i biskupov do veľkého Božieho chrámu. Boli tam vybraní muži z Olympu, Joannikios Veľký, Arsakios aj Naukratios aj učeníci Teodora Studitu, Teofan z veľkého mesta, Teodor Popísaný a vyznávači: Michal zo svätého mesta, Syggel a mnohí iní. Celonočnou modlitbou prosili Boha za Teofila. Všetci sa modlili so slzami a vrúcnymi prosbami. Toto sa konalo celý prvý týždeň pôstu. Aj samá cisárovná Teodora robila podobne so ženami a ostatným ľudom. V piatok na svitaní sa cisárovná odobrala na spánok. Zdalo sa jej, že stojí pri stĺpe s krížom. V tom vidí niektoré osoby prechádzajúce so šumom cestou. Videla, ako nesú rôzne mučiace nástroje a v strede viedli zviazaného cisára Teofila, ktorý mal vzadu zviazané ruky. Keď ho spoznala, sama šla za sprevádzajúcimi. Keď došli k medenej bráne, videla nadprirodzeným videním nejakého muža, sediaceho pred ikonou Krista, ktorý sa postavil oproti Teofilovi. Cisárovná sa dotkla jeho nôh a prosila za cisára. On hneď otvoril ústa a povedal: „Žena, veľká je tvoja viera. Vedz teda, že pre tvoje slzy a vieru ako aj pre modlitby a prosby mojich služobníkov a kňazov, odpúšťam tvojmu mužovi Teofilovi.“ Potom povedal tým, ktorí ho sprevádzali: „Rozviažte ho a odovzdajte jeho žene.“  Ona ho vzala a s radosťou odišla veseliac sa. Vtedy sen skončil. Toto videla cisárovná Teodora.

Patriarcha Metod, v čase keď sa zaňho konali modlitby a prosby, vzal nový zvitok a napísal naň mená všetkých cisárov heretikov, medzi nimi i Teofila a položil ho pod svätý oltár.  V piatok videl úžasného a veľkého anjela, ako vchádza do chrámu, prichádza k nemu a vraví mu: „Boli vypočuté tvoje modlitby biskup a Teofil dosiahol odpustenie. Preto sa odteraz v tejto veci neprotiv Bohu.“ On sa chcel presvedčiť, či je toto videnie pravdivé, odstúpil zo svojho miesta, vzal zvitok a hľa, božský div. Boh úplne vymazal Teofilovo meno. Keď sa to cisárovná dozvedela, veľmi sa zaradovala a nariadila patriarchovi, aby zhromaždil všetko ľud s čestnými krížmi a svätými ikonami do Veľkého chrámu, aby mu bola prinavrátená ozdoba svätých ikon a tento nový Boží zázrak aby bol všetkým známy. Keď sa všetci so sviecami zhromaždili v chráme, prišla aj cisárovná zo svojím synom. Konala sa tam lítia, a sprievod so svätými ikonami a božskými a úctyhodnými drevami Kríža, so svätým a božským Evanjeliom a došli na dohodnuté miesto spievajúc Pane, zmiluj sa. A keď sa vrátili do chrámu, slávili Božskú liturgiu. Spomínaní svätí muži povýšili úctyhodné a čestné ikony na sväté miesto. Tam boli vyhlásení nábožní a pravoslávni ako aj protivníci a bezbožníci, ktorí neprijali úctu svätých ikon a boli vyhlásení prekliatiu.

A odvtedy ustanovili títo svätí vyznávači , aby sa každý rok konal tento svätý sviatok, aby sme už nikdy neupadli do takej bezbožnosti.

Nezmeniteľný Obraz Otca, na príhovor tvojich svätých vyznávačov, zmiluj sa nad nami. Amen.