Štvrtá pôstna nedeľa – Pamiatka prepodobného Jána Klimaka

Keď mal Ján šestnásť rokov, bol veľmi múdry a priniesol samého seba Bohu ako obetu a vystúpil na Sinaj. Po devätnástich rokoch vstal a odišiel do mlčanlivosti podľa piatich znakov prepodobného Kyriaka. Došiel do Palestíny, na miesto zvané Thola, kde prežil štyridsať rokov, stále spaľovaný láskou a ohňom Božej lásky. Jedol všetko, čo sa neprotivilo mníšskemu sľubu, avšak veľmi mierne, čím múdro zlomil silu pýchy. Kto by dokázal opísať tok jeho sĺz? Spal len toľko, aby bdením nepoškodil svoju rozumovú prirodzenosť. Jeho život bol ustavičnou modlitbou a nesmiernou láskou k Bohu. Tým všetkým bohumilo žijúc napísal Listvicu a zložil slová náuky a naplnený milosťou spočinul v Pánovi. Zanechal aj mnohé iné spisy.

Na jeho príhovor, Bože, zmiluj sa nad nami a spas nás. Amen.

Stupeň 34

O tichosti, jednoduchosti a vľúdnosti, ktoré nepochádzajú z prirodzenosti, ale získavajú sa úsilím a námahou, a o zle

Prepodobný otec  Jána, autora spisu Rebrík

1.   Tak, ako slnku predchádza ranná zora, brieždenie, podobne aj každej pokore predchádza tichosť. Potvrdzuje to aj             pravé Svetlo, Kristus, ktorý tieto cnosti takto usporadúva v ich postupnosti. „...učte sa odo mňa, lebo som tichý a               pokorný srdcom...“ (Mt 11,29). A tak, ako je prirodzené, že najprv sme osvetľovaní svetlom rannej zory – brieždenia a         až potom nás objíma teplá žiara slnka, podobne sa to deje aj s týmito dvoma cnosťami. Najprv nás formuje a pretvára       sebaovládanie a tichosť, a až potom zbadáme svetlo pokory.

2.    Tichosť je nemenným stavom mysle, ktorý aj v stave cti či hanby, zostáva rovnakým.

3.    Tichosť spočíva v tom, že v čase, keď nás urážajú blížni, my sa bez rozpačitosti a hnevu za nich modlíme k Bohu.

4.    Tichosť je skalou, vyčnievajúcou nad morom podráždenosti, o ktorú sa rozbíjajú všetky vlny dorážajúce na ňu, pričom ona sama zostáva pevnou.

5.    Tichosť je potvrdením utrpenia, dverami alebo, lepšie povedané, matkou lásky, počiatkom duchovného uvažovania, lebo Pís  mo hovorí:  „Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách“  (Ž 25,9). Ona je orodovnicou odpustenia hriechov, dôverou v modlitbe, príbytkom Svätého Ducha. „Na  koho  zhliadnem, hovorí Pán, iba na pokorného...“ (Iz 66,2).

6.     Tichosť napomáha k poslušnosti, je vodkyňou na cestách bratstva, uzdou zúrivosti, mečom hnevu, darkyňou radosti, nasledovaním Krista, je vlastnosťou anjelov, putami na démonov a štítom proti zármutku.

7.      V tichých srdciach spočíva Pán, avšak nepokojná duša je trónom diabla.

8.      Tichí sú dedičmi zeme alebo, lepšie povedané, vládnu nad zemou; avšak hnevliví budú vyhodení z ich zeme.

9.      Tichá duša je trónom prostoty (jednoduchosti); avšak hnevlivá myseľ je konateľkou zla.

10.    Tichá duša je naplnená slovami najvyššej Božej múdrosti; lebo v Písme sa píše:  „Pokorných vedie k správnemu  konaniu a tichých poúča o svojich cestách“ (Ž 25,9).

11.    Pravá duša – je spoločníčkou pokory; zlá služobníčkou pýchy.

12.    Duše tichých sa napĺňajú múdrosťou; avšak hnevlivá myseľ je spoločníčkou tmy a nerozumnosti.

13.    Zlý človek a pokrytec sa stretli ako druh s druhom; a nebolo možné nájsť pravého slova v ich rozhovore. Ak  odhalíme srdce zlého, objavíme tam hnev a zúrivosť; a odhaliac dušu pokrytca uvidíš pokrytectvo a klam.

14.    Jednoduchosť je potvrdením návyku duše, ktorá sa stala cudzou akýmkoľvek rozdielom a neschopnou k  zlomyseľnosti.

15.     Zlo je umenie alebo, lepšie povedané, diabolské znetvorenie, ktoré stratilo pravdu a zamýšľa zatajiť to u mnohých.

16.     Pokrytectvo je opačné usporiadanie tela s dušou, popretkávané rôznymi výmyslami.

17.     Prostota (nevinnosť) je tichý stav duše, slobodnej od všetkých nástrah.

18.     Spravodlivosť je myseľ nezaťažená výčitkami svedomia, ozajstný mrav, úprimné a nie vopred pripravené slovo.

19.     Nie zlým je ten, kto sa nachádza v prirodzenej čistote duše, akou ona bola stvorená a ktorý sa skutočne obracia so   všetkými.

20.    Zlo je prekrútenie spravodlivosti, oklamaný rozum, falošné ospravedlnenie seba bezúhonnosťou, prísahy, vinné v  súžení, dvojzmyselné slová, tajnostkárstvo (uzavretosť) srdca, priepasť lži, zvyk klamať, prevrátenosť do stav  u domýšľavosti, nepriateľ pokory, pretvárka (maska) pokánia, potlačenie plaču, nepriateľstvo voči spovedi,      tvrdohlavosť v svojich mienkach, príčina pádov, odpor voči vstávaniu z pádov, ľstivý úsmev pri pokarhaniach,          nerozvážne bedákanie, pokrytecká (falošná) zbožnosť; slovom, ono je diabolským životom.

21.    Zlý – je diablov menovec a spoločník; preto aj Pán nás naučil nazývať diabla zlým, keď sa modlíme:  „...ale zbav nás   zlého...“ (Mt 6,13).

22.    Budeme sa strániť dravého prúdu pokrytectva a od priekopy tajomného (skrytého) konania zla, počujúc slová           Písma:  „Všetci ničomníci budú zničení, lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme“ (Ž 37,9), „...uschnú rýchlo  ako tráva a zvädnú ako zelená bylina“  (Ž 37,2); lebo takou je pastvina diablov.

23.   Boh sa nazýva tak láskou, ako aj spravodlivosťou, ako o tom čítame v starozákonnej Piesni Piesní:  „...láska tvoja   lepšia je nad víno...za to...majú ťa tak rady“ (Pies 1,2-3). A na inom mieste  „Pán je dobrý a spravodlivý...“  (Ž 25,8); a   o tých, ktorí sú mu menovcami, Pán hovorí, že oni budú spasení: „...on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné“

(Ž 7,11); a v inom žalme:  „...Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť...“ (Ž 11,7).

24.  Prvotnou vlastnosťou malého dieťaťa je ľahostajná jednoduchosť; a pokiaľ ju mal aj Adam, dovtedy nevidel nahotu svojej duše a nič hanebného v nahote svojho tela. Chvályhodná a blahoslavená je aj tá jednoduchosť, ktorá sa nachádza u niektorých od prirodzenosti, avšak nie tá, ktorá je pretvorená zo zlého prostredníctvom množstva potu a námahy; lebo potíme sa za rozmanitých okolností a ťažkostí, avšak námaha býva následkom veľkej pokory a skromnosti; následkom čoho je odmena v prvom prípade neveľká, ale v druhom prípade je slávna.

25. Všetci tí, ktorí túžime priblížiť sa k Pánovi, pristúpme k nemu ako učeníci k Učiteľovi, s prostotou, bez pretvárky a klamstva, bez zvedavosti, On súc jednoduchý a dobrotivý, chce, aby aj duše, pristupujúce k nemu, boli jednoduché a dobrotivé; lebo kto nemá jednoduchosť, ten nemôže uvidieť pokoru.

26.  Zlý je klamlivým prorokom, ktorý si myslí, že on skrze slová môže chápať myšlienky iných a podľa vonkajších prejavov – vnútorný stav srdca.

27. Vídaval som takýchto ľudí, ktorí predtým boli spravodliví a čestní, avšak potom pod vplyvom zlých sa naučili konať zlo. Divil som sa, ako mohli tak skoro stratiť svoju prirodzenú vlastnosť a výsadu. Je ľahšie čestným a spravodlivým ľuďom meniť sa na zlých, než zlým na spravodlivých a čestných.

28. Skutočné vzdialenie sa od sveta, počúvanie a chránenie úst, často malo veľkú silu a okrem očakávania uzdravovalo nezahojené utrpenia.

29.  Ak poznanie a múdrosť povyšuje k domýšľavosti mnohých, tak naopak, neznalosť a nevedomosť istým spôsobom mierne pokoruje.

30.  Blahoslavený Pavol, nazývaný aj jednoduchým, ukázal nám prostredníctvom vlastného života jasný príklad, pravidlo a vzor požehnanej jednoduchosti; lebo nikto nikde nevidel a nepočul a ani nemôže nikdy uvidieť takýto úspech v tak krátkom čase života.

31.  Dobrosrdečný a jednoduchý mních, akoby v mysli obdarovaný talentom mlčanlivosti, vždy poslušný, absolútne odovzdaný do rúk svojho učiteľa a starca; a ako zviera neprotirečí tomu, kto ho priväzuje, podobne aj spravodlivá duša neodporuje tomu, do rúk koho sa zverila, akoby nemala ani vlastnú vôľu; a keby mal byť aj zabitý, tak by neodporoval.

32.  Bohatí ťažko vstúpia do Nebeského kráľovstva; podobne aj učenci a múdri tohto sveta ťažko vstúpia do stavu jednoduchosti a prostoty.

33.  Pády často zdokonaľovali zlých, darujúc im spásu a vľúdnosť.

34. Bojuj a usiluj sa. Konajúc tak, nájdeš spásu a spravodlivosť v Kristu Ježišovi, našom Pánovi. Amen.

A tak spoločne prosme prep. Jána Lestvičnika, aby svojimi modlitbami pred Pánom, ktorému už teraz hľadí tvárou v tvár a ktorému sa klania a oslavuje ho, sa za nás hriešnych, putujúc týmto životom do Nebeského Jeruzalema, u Pána prihováral a pomáhal nám k životu viery.

„Prepodobný otec Ján, pros Boha za nás“

Podľa ruského originálu Lestvica prepodobnogo otca našego Ioanna Lestvičnika preložili a spracovali Thlic. Milan Gábor, Thlic. Marcel Gajdoš. Gréckokatolícky kalendár 2013.