Svätá a veľká streda

Na Svätú a veľkú stredu ustanovili svätí Otcovia konať pamiatku ženy – hriešnice, ktorá pomazala Pána myrom. Stalo sa tak totiž pred jeho spasiteľným utrpením.

Keď Ježiš vstúpil do Jeruzalema a bol v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena a vyliala mu na hlavu ono drahocenné myro. Stalo sa tak preto, aby sa podľa slov Spasiteľa všade a všetkým hovorilo o tomto láskavom skutku. Kde nabrala toľko odvahy, že prišla? Predvídala Kristovo utrpenie za všetkých. No najmä teraz, keď videla, ako vstupuje do domu malomocného, ktorého ako nečistého zákon prikazoval vylúčiť zo spoločnosti. Žena si pomyslela, že ak (Ježiš) vyliečil jeho malomocenstvo, potom uzdraví aj jej duševný neduh. Keď (Ježiš) stoloval pri večeri, vyliala mu na hlavu myro v hodnote tristo denárov, čo je šesťdesiat asov, desať mincí, tri strieborné. Učeníci jej to vyčítali a najmä Judáš Iškariotský. Ale Kristus sa jej zastal, aby jej neprekážali v dobrom úmysle. Pripomenul im svoj pohreb, čím chcel Judáša odvrátiť od zrady. Ženu však vyzdvihol, aby sa všade po celej zemi ohlasovalo jej dobré dielo.

Treba vedieť, že niektorí považujú túto ženu za jednu a tú istú, o ktorej hovoria všetci evanjelisti. Svätý Zlatoústy hovorí, že u troch (synoptikov) ide o jednu a tú istú ženu nazývanú hriešnicou. U Jána je to ináč. Tu ide o druhú ženu, obdivuhodnú, počestne žijúcu Lazárovu sestru Máriu. Ona nebola ako hriešnica a Kristus ju mal rád. Mária vykonala pomazanie myrom vo svojom dome v Betánii šesť dní pred Paschou. Keď Ježiš večeral, vyliala myro na jeho nohy a poutierala ich vlasmi svojej hlavy. Vynaložila naň veľkú sumu a priniesla ho ako dar Bohu. Dobre vedela, že aj pri obetách sa Bohu prináša olej (Ex 30, 22 – 33) a že aj kňazi bývajú pomazaní olejom. Tak Jakub kedysi pomazal kameň olejom (Gn 28, 18; Gn 35, 14). Darovala teda myro Učiteľovi ako Bohu potom, čo oživil jej brata. Tej nebola sľúbená odmena a reptal proti nej len sám Judáš, lebo bol zlodej.

Druhá žena, hriešnica, v tej istej Betánii, kde bol Kristus dva dni pred Paschou, keď bol na večeri v dome Šimona Malomocného, vyliala mu drahocenné myro na hlavu, ako o tom podávajú správu svätí Matúš a Marek. Na túto hriešnicu sa nahnevali aj učeníci pre dobrý skutok, ktorým vopred pripravila Pána na pohreb. A bola jej sľúbená odmena, že bude všade, po celej zemi oslávená pre jej dobrý skutok. Niektorí ju považujú za jednu a tú istú, Zlatoústy hovorí o dvoch ženách, ba sú aj niektorí, čo tvrdia, že ide o tri ženy. Dve, ktoré sa spomínajú pred Paschou a iná, tretia, smilnica a hriešnica, o ktorej sa hovorí v strede evanjeliovej zvesti. Tá vyliala myro na nohy Krista, keď bol v dome Šimona, no nie Malomocného, ale farizeja. Vtedy sa pohoršoval sám farizej, keď jej dal Spasiteľ odmenu – odpustenie hriechov (Lk 7, 36 – 50). O tejto hovorí iba svätý Lukáš asi v strede svojho evanjelia, ako už bolo povedané. A hneď po tejto udalosti dodáva: „Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom Kráľovstve“  (Lk 8, 1). Z toho vidno, že sa to nestalo v čase utrpenia. Možno tak usúdiť aj na základe času, ľudí, ktorí ho pozvali, miesta, osôb, domov i spôsobu pomazania myrom týmito tromi ženami. Dve z nich boli hriešnice, tretia bola Lazárova sestra Mária, ktorá sa skvela čestným životom. Iný bol dom Šimona farizeja, iný Šimona Malomocného v Betánii a iný bol dom Márie a Marty, Lazárových sestier v tej istej Betánii, ako sa to dá usúdiť z podania evanjelistov. Kristus sa tiež zúčastnil na dvoch večerách a obidve boli v Betánii. Jedna bola šesť dní pred Paschou v Lazárovom dome, keď s ním stoloval aj Lazár, ako o tom hovorí Syn hromu hovoriac: „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil zmŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi“ (Jn 12, 1 – 3).

Druhýkrát večeral Kristus tiež v Betánii, avšak dva dni pred Paschou a to v dome Šimona Malomocného, keď prišla k nemu hriešnica a pomazala ho drahocenným myrom, ako to podáva svätý Matúš. Vtedy Kristus povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni bude Veľká noc“  (Mt 26, 2). Potom Matúš dodáva: „Keď bol Ježiš v Betánii v  dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole“  (Mt 26, 6-7). S tým súhlasí aj Marek hovoriac: Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami nekvasených chlebov. Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena atď.

Nesprávne uvažujú tí, ktorí sa hádajú a tvrdia, že u všetkých štyroch evanjelistov ide o jednu a tú istú ženu, ktorá pomazala Pána myrom. Tvrdia, že Šimon farizej je ten istý, čo aj Šimon Malomocný, že bol otcom Lazára a jeho sestier Márie a Marty. Nesprávne hovoria aj tí, ktorí tvrdia, že bola len jedna a tá istá večera, v jednom a tom istom dome v Betánii, v ktorom bola pripravená aj horná sieň, kde sa odohrala tajomná večera. na oných dvoch večerách sa zúčastnil Kristus mimo Jeruzalema, v Betánii, ako to už bolo povedané šesť dní pred Paschou a dva dni pred Paschou. Vtedy rozdielne ženy priniesli Kristovi myro. Tajomná večera, ako aj pripravená horná sieň , boli v Jeruzaleme deň pred zákonnou Paschou a Kristovým umučením. Niektorí hovoria, že to bolo v dome neznámeho človeka, iní zasa, že to bolo v dome (Pánovho) učeníka a miláčika Jána na svätom Sione, kde boli tiež učeníci zatvorení zo strachu pred Židmi. Tam sa Tomáš dotkol Pána po vzkriesení, tam na Päťdesiatnicu zostúpil Svätý Duch, tam sa odohrali aj iné nevýslovné a tajomné veci.

Nazdávam sa, a aj Zlatoústy tak vraví, že tu ide o dve rozdielne ženy. Jedna je hriešnica, ako o tom svedčia traja evanjelisti, ktorá vyliala olej Kristovi na hlavu. Druhá, podľa Jána, je Mária, Lazárova sestra, ktorá pomazala myrom Kristove sväté nohy. Iné boli večere v Betánii, iná bola tajomná večera. Vyplýva to z rozprávania evanjelistov po udalosti z hriešnicou. Spasiteľ poslal učeníkov do mesta, aby mu pripravili večeru: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: „Učiteľ odkazuje: U teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Na inom mieste dodáva: „Stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. On vám ukáže veľkú hornú sieň prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ Oni odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Pripravili mu veľkonočnú večeru, ktorá bola už blízko, ktorú, keď prišiel, jedol so svojimi učeníkmi, ako o tom hovorí aj svätý Zlatoústy. Hovorí tiež, že na tejto tajomnej večeri potom, čo umyl učeníkom nohy, zasadol opäť za stôl a odovzdal nám našu Paschu.

Svätí evanjelisti Ján a Marek hovoria, že olej bol pravý a drahocenný. Pravým sa rozumie nefalšovaný, neotvorený a čistý. Aj jeho názov označuje osobitné prvotriedne myro. Marek dodáva, že žena rýchlo rozbila nádobu z úzkym otvorom, ktorá sa nazýva alabaster. Podľa slov svätého Epifánia to bola sklenená nádoba bez uška nazývaná tiež bikion. Myro pozostávalo z mnohých a rozličných druhov, najmä z kvetu myrhy, voňavého kinamonu, to jest voňavej trstiny a oleja.

Kriste Bože, ty si bol pomazaný duchovným myrom, osloboď nás od útočiacich vášní a zmiluj sa nad nami, lebo ty jediný si svätý a milujúci ľudí. Amen.

Synaxár