Svätý a veľký piatok

Vo svätý a veľký piatok konáme sväté, strašné a spasiteľné strasti nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré pre nás dobrovoľne prijal: opľúvanie, bitie, zauškovanie, hanobenie, posmievanie, purpurové rúcho, trstinu, špongiu, ocot, klince, kopiju a po tom všetkom kríž a smrť. To všetko sa stalo v piatok.

Potom, čo bol za tridsať strieborných predaný svojím druhom a učeníkom Judášom, bol odvedený k veľkňazovi Annášovi, ktorý ho poslal ku Kajfášovi, kde bol opľúvaný a zauškovaný po lícach, pohanený a vysmievaný a kde počul: „Prorokuj nám, Kristus, kto ťa udrel?“ Tam boli falošní svedkovia, ktorí boli nahovorení, že povedal: zborte tento chrám a za tri dni ho postavím, že sa nazýval Božím Synom. Veľkňaz nemohol zniesť také rúhanie a preto si roztrhol rúcho. 

Ráno ho odviedli do vládnej budovy k Pilátovi, ale oni nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Paschou sa nazýval celý sviatok, lebo bol podobný a vtedy aj bol. Kristus deň predtým slávil zákonnú Paschu, lebo mal byť zabitý v piatok. Keď Pilát vyšiel, opýtal sa ich: „Z čoho ho obviňujete?“ A keď nenašiel nič z obvinení, poslal ho ku Kajfášovi. On znova k Pilátovi, lebo on ho mal nasmerovať na smrť. On im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte a ukrižujte podľa svojho zákona!” Oni znova povedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť,” a poprosili Piláta, aby dal ukrižovať. Pilát sa opýtal Krista, či je židovským kráľom. On neodpovedal, ale povedal, že jeho kráľovstvo je večné a nie z tohto sveta. Pilát chcejúc ho prepustiť im povedal, že nenachádza na ňom žiadnu vinu. Na každý sviatok bolo zvykom prepúšťať jedného väzňa a preto im predstavil Barabáša a Krista. Pilát im chcel prepustiť Krista,

Pilát ho dal zbičovať a vydal Ježiša Židom. Oni ho s vojakmi vyviedli, obliekli ho do purpurového plášťa, položili mu tŕňovú korunu a do pravej ruky vložili trstinu. Vojaci sa mu rúhali a pozdravovali: „Raduj sa židovský kráľ!“ Keď sa mu naposmievali, Pilát im znova povedal: Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu, za ktorú by si zasluhoval smrť.“ Oni odpovedali, že sa nazýva Božím Synom. Keď to Ježiš počul mlčal no národ kričal k Pilátovi: „Ukrižuj, ukrižuj ho,“ lebo ho chceli zabiť potupnou smrťou. Pilát im znova povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Oni odpovedali, že nemajú iného kráľa, iba cisára. Keď povedali túto potupu, nič nedosiahli, ale naplnili bláznovstvo, vraviac, že každý, kto sa vydáva za kráľa, odporuje cisárovi. Po tom všetkom poslala Pilátovi jeho manželka mučená strašnými snami vraviac: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Pilát si umyl ruky, chcejúc si zmyť vinu na Ježišovej krvi. Oni kričali: „Jeho krv na nás a na naše deti! Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára.“ Kvôli tomu sa Pilát zľakol, aj keď ho opatrne považoval za nevinného, vydal ho ukrižovať a prepustil Barabáša. Keď to videl Judáš, odhodil tridsať strieborných, odišiel, predal sa zavrhnutiu, obesil sa na strome, rozpukol sa a vyšli z neho vnútornosti.

Vojaci trstinou bili Ježiša po hlave, rúhali sa mu a položili naňho kríž. Potom prinútili Šimona z Cyrény, aby mu niesol kríž. O deviatej hodine prišli na miesto zvané Lebka a tam ho ukrižovali spolu s dvoma zločincami, aby ho započítali medzi zločincov. Pretože ho považovali za úbohého vojaci si rozdelili jeho z jednej látky utkané šaty a posmievali sa mu. Ešte aj na kríži  ho hanobili a hovorili: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba!“ A znova: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť.“ A znova: „Ak je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho.“ Ak hovoril pravdu, skutočne k nemu pristúpme, lebo nie je len Izraelským kráľom, ale aj celého sveta. Aby boli strasti všetkým zjavené, uprostred dňa, o deviatej hodine, zatmelo sa slnko. Zem sa triasla, skaly sa pukali, mnohí Židia ho hanobili, mnohé telá vstali z mŕtvych, aby (všetci) uverili vo všeobecné vzkriesenie a zjavil silu utrpenia. Opona v chráme sa rozdelila.

Kristus bol ukrižovaný o deviatej hodine, ako hovorí božský Marek: Od dvanástej do tretej hodiny nastala tma. Keď stotník Longín videl tieto preslávne veci a tiež slnko, hlasno zvolal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.” Jeden zo zločincov sa Ježišovi rúhal, druhý ho zahriakol a vyznal, že Kristus je Boží Syn. Pre jeho vieru mu Ježiš prisľúbil prebývanie v raji.  Aby sa všetko splnilo, dal Pilát vyhotoviť nadpis: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.” Oni (veľkňazi) mu bránili „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ,Som židovský kráľ.’” Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.”

Potom Spasiteľ povedal: „Žíznim.” Dali mu piť ocot na yzope. A povedal: „Je dokonané.” Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keď všetci odišli, pri kríži stala jeho matka, jej sestra Mária Kleopasova, ktorá porodila Jakuba, zosnulému bezdetnému Kleopasovi a tiež Ján, jeho milovaný učeník. Nerozumní Židia, ktorým nestačilo vidieť telá na kríži, poprosili Piláta, pretože bol veľký piatok dňa Paschy, aby odsúdeným polámal nohy, aby skôr zomreli. A obom polámali nohy, pretože boli ešte živí, ale keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov, ktorý sa volal Longín, aby urobil po vôli bláznom, pozdvihol kopiju a z pravého boku prebodol Krista a hneď vyšla krv a voda ako z človeka, ba viac ako človeka. Krv ako (symbol) prijatia božského osvietenia, voda ako (symbol) krstu. Bol to skutočný dvojzložkový prameň, ktorý pre nás obsahuje tajomstvo, ako to aj Ján videl a vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé, lebo stál pri všetkom a vidiac píše: a ak by som klamal, nepovažoval by som to za česť Učiteľovi napísať. On bol ten, ktorý prijal, ako píšu niektorí, do nejakej nádoby božskú a presvätú krv. Po týchto úžasných veciach, keď sa zvečerilo, Jozef, ktorý pochádzal z Arimatey, predtým učeník ako ostatní, ale tajný, prišiel k Pilátovi s odvahou a požiadal o Ježišovo telo. On mu ho dovolil vziať. A on ho nábožne sňal z kríža a položil. A v už prichádzajúcu noc, prišiel Nikodém, priniesol akúsi zmes myrhy a aloou, a zavinuli ho do plátna, ako bol zvykom u Židov, a uložili ho blízko, do Jozefovho hrobu vytesaného do skaly, kde ešte predtým nikto neležal, aby Kristovo vzkriesenie nepripisovali inému.

Všetko toto preslávne sa stalo vtedy v piatok, a nám bohonosní Otcovia so skrúšeným srdcom a dojatím  nariaďujú konať na to pamiatku. Avšak je potrebné vedieť, že ako na šiesty deň týždňa, v piatok bol ukrižovaný Pán, v šiesty deň na počiatku bol stvorený človek. A ako hovoria, že ako o dvanástej hodine dňa bol zavesený na kríži Pán, tak o dvanástej hodine aj Adam sa rozhodol na strom vystrieť ruku, aby sa dotkol, a umrel. Podobne ako v tom čase bol zničený, tak bol aj znova pozdvihnutý. Podobne ako Adam v raji, Pán v záhrade. Horké pitie zobrazuj pokušenie, zauškovanie predstavuje našu slobodu, pľuvanie a neúctivý sprievod je za našu česť. Tŕňová koruna (predstavuje) kliatbu, ktorá nás vyhnala, purpurový plášť namiesto koženého odevu a kráľovského odevu, klince konečný pohyb k hriechu, kríž strom v raji, prebodnuté rebrá zobrazujú Adamovo, z ktorého pochádza Eva, ktorá zhrešila, kopija plamenný meč, ktorý ma oddeľuje (od raja), voda z boku krst. Krv a trstina, (symboly) ktorými nám červenými písmenami ako kráľ dávne otcovstvo daroval a podpísal.

Hovorí sa, že tam, kde bol ukrižovaný Kristus, hlava všetkých, ležala Adamova lebka, ktorá bola pokrstená stekajúcou Kristovou krvou. Miesto sa nazýva lebečným, pretože počas potopy, ktorá bola na zemi, boli Adamove kosti a hlava ako nejaký viditeľný zázrak nesené. Tie kosti s úctou praotec Šalamún so svojim vojskom pokryl mnohými kameňmi. Odvtedy aj to miesto sa nazýva Lithostrotos, čo znamená kamenná dlažba. Niektorí svätí hovoria, že podľa tradície na tomto mieste bol anjelom pochovaný Adam. Tam, kde ležalo telo, priletel orol Kristus, večný kráľ a nový Adam, aby starého a drevom padnutého Adama, drevom uzdravil.

Pre svoje nadprirodzené a pre nás nekonečné milosrdenstvo Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami. Amen.