Svätý a veľký pondelok

Vo Svätý a veľký pondelok spomíname blaženého a prekrásneho Jozefa, ako aj vyschnutý figovník. Je to preto, lebo tu sa začínajú sväté strasti nášho Pána, Ježiša Krista a  Jozef je jeho prvým predobrazom.

Bol posledným synom patriarchu Jakuba, narodený z Ráchel. Jeho vlastní bratia ho znenávideli pre videnia, ktoré mal vo sne. Najprv ho hodili do cisterny a zakrvavenou tunikou oklamali otca, že ho zožrala divá zver. Potom ho predali za tridsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho predali znova Putifarovi, veliteľovi telesnej stráže egyptského faraóna. Jeho manželka sa však nahnevala na Jozefa pre jeho čistotu, lebo nechcel s ňou spáchať hriech. Zanechal jej plášť a utiekol. No ona oklamala svojho pána, takže Jozef bol spútaný  a uvrhnutý do temnice. No keďže vedel vykladať sny, bol predvedený pred faraóna, ktorý ho ustanovil pánom nad celou egyptskou krajinou. Ako rozdeľovateľ obilia dal sa spoznať svojím bratom a potom, dobre prežijúc svoj život, zomrel v Egypte, okrem iných dobrých skutkov známy svojou čistotou.

To je obraz Krista. Aj on bol znenávidený svojimi súkmeňovcami Židmi. Jeho učeník ho predal za tridsať strieborných. Bol zatvorený v temnom, tmavom hrobe. Odtiaľ však vyšiel vlastnou mocou a kraľuje nad Egyptom, to znamená nad každým hriechom a úplne nad ním víťazí. Vládne celému svetu a vo svojej láske k ľuďom vykupuje nás tajomným rozdeľovaním obilia, sám seba za nás dal a živí nás nebeským chlebom, svojím životodarným telom.

Na tomto mieste pamätáme aj na vyschnutý figovník. Svätí evanjelisti Matúš a Marek po udalosti s palmami hovoria: „Keď sa ráno vracal z Betánie, pocítil hlad“  (Porov. Mt 21, 18). Druhý hovorí: „Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Nebol totiž čas fíg. Prišiel k nemu a keď nenašiel nič, povedal: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ A figovník hneď vyschol“  (Mk 11, 12 – 14).

Figovník predstavuje židovskú veľradu. Podobne ani na nej nenašiel Spasiteľ ovocie okrem tieňa zákona, a aj to im odoberúc, zanechal ju úplne vyprahnutú. Niekto by sa opýtal: Prečo bol prekliaty a vyschol tento strom, keď nezhrešil? Takému treba odpovedať: Židia videli, že Kristus stále robí všetkým dobro a nikomu nespôsobil žiaľ. Mysleli si teda, že môže konať iba dobro, nie však zlo. Vládca, láskavý k ľuďom, nechcel to ukázať na človeku. Aby dokázal, že má dostatočnú moc aj trestať, hoci to nechce, lebo je dobrotivý, ukázal potrestanie na bezduchom a necitlivom stvorení. O tom máme zachované aj slovo od premúdrych Starcov. Izidor Pilusiot hovorí, že strom neposlušnosti bol práve figovník. Jeho listy použili prví ľudia na svoje zahalenie. Preto ho Kristus z lásky k ľuďom preklial, nakoľko to vtedy neurobil, aby už viac neprinášal ovocie, ktoré zapríčinilo hriech. To, že hriech je podobný fige, dobre vidno z toho, že podobne ako ona, je sladký, lepkavý, potom však trpký a trápiaci svedomie. Rozprávanie o figovníku tu vložili otcovia kvôli vzbudeniu ľútosti a rozprávanie o Jozefovi preto, lebo on je predobrazom Krista.

Figovníkom je každá duša, ktorá neprináša žiadne duchovné ovocie. Keď po tomto živote nastane nový deň a Pán v nej nenájde spočinutie, vysuší ju kliatbou a pošle do večného ohňa. Sťa stĺp stojí tento vyschnutý figovník ako výstraha pre tých, čo neprinášajú ovocie čností.

Na príhovor prekrásneho Jozefa, Kriste Bože, zmiluj sa nad nami. Amen.

Synaxár