Tropár, 4. hlas
Obľúbila si si bezúhonný a pustovnícky život, – odhodlane si kráčala v šľapajach Krista, svojho Ženícha. – Už vo svojej mladosti si prijala jeho príjemné jarmo. – Znamením Kríža si sa ozbrojila proti duchovným nepriateľom. – Čnosťami pustovníkov, modlitbou a pôstom, ale i slzami, – uhasila si plamene svojho utrpenia, – slávna Paraskeva. – Teraz stojíš spolu s múdrymi pannami pred Kristom v nebeskom príbytku. – Modli sa za nás, – keď si pripomíname tvoju čestnú pamiatku.
Kondák, 6. hlas
Svätú orodovnicu za tých, čo sú v biede, srdečne oslávme, – Paraskevu najčestnejšiu. – Veď sa vzdala pominuteľného života – a tým prijala život nevädnúci naveky. – Podľa Božieho rozhodnutia – dosiahla slávu a milosť konať zázraky.
ÚVAHA
Príklady ako svätci sami odhaľujú ľuďom svoje skryté ostatky, odôvodňujú úctu k ostatkom svätých, a to nehovoríme ešte o divotvornosti týchto ostatkov, ktoré dvojnásobne potvrdzujú ich svätosť. O hrobe sv. Paraskevy dlho, dlho nikto nevedel. Raz zomrel nejaký námorník a jeho telo bolo pohodené neďaleko hrobu svätej. Keď sa začalo telo rozkladať a vydávalo neznesiteľný zápach, nejaký mních, ktorý sa neďaleko podvizal, zavolal sedliakov, aby mŕtvolu pochovali. A pochovali ho priamo do hrobu sv. Paraskevy. Tej noci sa vo sne sv. Paraskeva zjavila jednému z týchto dedinčanov, ktorí mŕtvolu pochovávali; sedliakovi Jurajovi. Zjavila sa mu ako akási prekrásna a ozdobená kráľovná obkolesená mnohými krásnymi vojakmi a riekla: „Juraj, okamžite vyber moje ostatky a ulož ich na iné miesto, lebo už viac nemôžem zniesť smrad tej mŕtvoly.“ A oznámila mu sv. Paraskeva, kto je a odkiaľ je. Tej istej noci mala rovnaké videnie aj jedna dedinčanka z toho miesta, Eutímia. Na druhý deň dedinčania prišli, začali kopať a naozaj našli ostatky sv. Paraskevy, neobyčajne voňavé a ako sa onedlho ukázalo, divotvorné. — O ostatkoch sv. Gervasija a Protasija hovorí sv. Ambrosij, že mu boli odhalené rovnakým spôsobom. Raz v noci sa bdejúcemu Ambrosijovi zjavili dvaja krásni mládenci a jeden starec, o ktorom si Ambrosij myslel, že je to apoštol Pavel. A kým mládenci mlčali, starec Ambrosijovi o nich povedal, že sú to Christovi mučeníci a že ich ostatky ležia na tom istom mieste, kde sa Ambrosij v tom čase modlil a že sa všetko ostatné o nich dozvie z jednej knižočky, ktorú nájde v ich hrobe. Na druhý deň oznámil Ambrosij svoje videnie, začali kopať a naozaj našli ostatky dvoch ľudí, o ktorých sa z nájdenej knižočky dozvedeli, že sa volali Gervasij a Protasij. V prítomnosti sv. Ambrosija sa nejaký slepec Sevir dotkol týchto sv. ostatkov a hneď začal vidieť.
zdroj: Ochridský Prológ