Vážený a zbožný občan mesta Ikónie. Nadchnutý duchom svojej krajanky sv. Tekly, Charitón verejne vyznával Christovo meno. Keď začalo strašné prenasledovanie kresťanov v časoch cisára Aureliána, Charitón bol ihneď vyvedený na súd pred hegemóna. Sudca mu povedal, aby sa poklonil bohom (t.j. modlám), načo mu Charitón odpovedal: „Všetci vaši bohovia sú démoni, ktorí boli dávno kvôli hrdosti zvrhnutí z neba do hlbokého pekla.“ A Chariton jasne prejavil svoju vieru v jediného živého Boha, Stvoriteľa všetkého a Hospodina Isusa, Spasiteľa ľudí. Vtedy hegemón nariadil, aby bili a mučili Charitónovo telo, takže bolo celé doráňané a vyzeralo ako jedna masa. Po zlej Aureliánovej smrti, ktorá tohto zlosyna postihla práve v tom čase, bol Charitón oslobodený od múk a temnice. Odišiel teda do Jeruzalema. Na ceste ho chytili zbojníci, od ktorých sa Božou prozreteľnosťou oslobodil. Do Ikónie sa už viac vrátiť nechcel, preto sa utiahol do Faranskej púšte, kde založil monastier a zhromaždil mníchov. V monastieri ustanovil mníšsky poriadok, ale chcel utiecť pred pochvalou od ľudí, tak sa vzdialil do nejakej inej púšte pri Jerichu, kde bol časom založený ďalší monastier, nazvaný Charitónov. Nakoniec založil aj tretí monastier, Sukijský – po grécky nazývaný Stará Lavra. – Zosnul v hlbokej starobe a presídlil sa do slávy svojho Hospodina 28. septembra 350. Jeho ostatky spočívajú v jeho prvom monastieri. Sv. Charitónovi sa pripisuje zostavenie poriadku mníšskeho postrihu.

zdroj: ochridskyprolog