17.01. - Náš prepodobný a bohonositeľský otec Anton Veľký.

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „popredný“. Anton Veľký je významným zástupcom egyptských pustovníkov. Narodil sa v roku 251 v Kome v blízkosti Téb, dnešnom Qiman el Arus v Egypte, ako syn bohatého kresťanského vlastníka pôdy. Vo veku dvadsiatich rokov sa po smrti svojich rodičov stal správcom ich majetku a vychovával svoju mladšiu sestru. Keď v chráme počul evanjelium o bohatom mladíkovi, tak ho to oslovilo, že väčšinu majetku daroval chudobným a nechal si len toľko, koľko potreboval so svojou sestrou na živobytie. Kvôli ešte radikálnejšej túžbe po chudobe rozdal napokon aj zvyšok majetku, sestru zveril do opatery a sám sa utiahol okolo roku 275 ako pustovník v blízkosti svojho bydliska. Neskôr žil vo vzdialenej pohrebnej jaskyni a napokon v ruinách starého zámku na hore. Dlhý čas tu znášal ťažké vnútorné pokušenia vo forme boja s démonmi. Anton sa stal známym a cteným. Mnohí ho vyhľadávali s prosbou o pomoc, potešenie a radu. Počas prenasledovania za Maximina Daia prišiel v roku 311 do Alexandrie a napriek právnemu zákazu navštevoval a posilňoval uväznených a odsúdených. Druhýkrát navštívil Alexandriu na prosby Atanáza v roku 350, aby verejne vystúpil proti arianizmu. Anton sa stal duchovným vodcom mnohých eremitov, ktorí sa zhromaždili okolo neho v púšti. Mníšstvo sa podľa jeho formy zakladá na askéze a utiahnutosti a stojí v protiklade k regule Benedikta z Nursie. Anton sám nenapísal ustanovenia svojej rehole. To uskutočnil až po jeho smrti až jeho priateľom Atanáz. Ten takisto napísal aj Antonov životopis, ktorý ho urobil známym široko ďaleko, aj mimo Egypta. Ako 105 ročný v roku 356 v Tabennisi odovzdal svoju dušu Bohu. Antonov význam spočíva v tom, že na miesto asketického života pustovníka postavil spoločenstvo pustovníkov, z ktorého svätý Pachomius vytvoril mníšske spoločenstvo. Úcta k svätému Antonovi sa rozšírila už v 5. storočí. V roku 561 boli jeho relikvie prenesené do Alexandrie, v roku 635 do Konštantínopolu a okolo roku 1000 do južného Francúzska. Od roku 1491 sa nachádzajú v Arles v južnom Francúzsku.