Tropár, 7. hlas Ako drahocenný poklad ukrytý v poli, – zažiarila v Klokočove tvoja ikona, Prečistá, – uprostred modliaceho sa chudobného ľudu, – ktorý na nej uzrel slzy hojne tečúce. – My ich, Matka, prijímame ako prejav tvojho súcitu v našich ťažkostiach – a zároveň ako výzvu k obráteniu; – preto k tebe pokorne voláme: – Pros, Dobrotivá, Krista z teba zrodeného, – aby spasil naše duše.
Kondák, 8. hlas Tebe, láskavá Vládkyňa, Bohorodička, – prinášame pieseň vďaky a chvály. – Viac než slová prihovárajú sa k nám tvoje slzy; – nachádzame v nich posilu, útechu i odvahu. – Zastávaj sa svojho ľudu, aby ti mohol stále spievať: – Raduj sa, Matka plačúca, ale neopúšťajúca!
Vo východnej časti Slovenskej republiky, v regióne, ktorý sa historicky nazýva Zemplín, sa na úpätí Vihorlatských vrchov rozlievajú vody “východoslovenského mora” – Zemplínskej Šíravy. Na jej severných brehoch sa nachádza malá dedinka Klokočov. Každoročne sem prichádzajú tisícky pútnikov. Cieľom ich putovania je gréckokatolícky chrám
Zosnutia presvätej Bohorodičky, ktorý ukrýva jednu z najuctievanejších ikon Matky Božej. V politickom, sociálnom a náboženskom chaose 17. storočia, prevažne na území východného Uhorska, na teritóriu vtedajšej Mukačevskej eparchie, sa práve v Klokočove prvý krát objavuje fenomén slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, ktorý sa neskôr zopakoval aj na iných
miestach. V pôvodnom klokočovskom drevenom chráme, sa nachádzala ikona Matky Božej, ktorá v roku 1670 slzila. Deje sa to v čase nepokojov medzi Kurucmi a Labancami, ktorých dôsledky
v podobe chasu a rabovania bojujúcich oddielov musel opäť znášať jednoduchý ľud. Tak ako vždy v ťažkých časoch aj teraz sa ľud zhromažďoval vo svojich chrámoch, kde sa
modlil za pokoj a hľadal nebeskú ochranu. Zhromaždení v klokočovskom chráme pri modlitbe si veriaci všimli ako z očí Božej Matky na ikone vytekajú slzy. Správa o tejto zázračnej udalosti sa rýchlo rozšírila a tak sa na túto udalosť prišli pozrieť aj vojaci. Keď jeden z vojakov prerezal tvár Matky Božej, slzenie sa zmenilo na plač. Neskoršia pieseň o Klokočovskom obraze uvádza, že vojaci drevený klokočovský chrám podpálili. Vojaci ikonu zobrali a tak začalo jej putovanie. V Prešove ju vojaci predali mestskému magistrátu. Odtiaľ sa dostáva do rúk Žofie Báthory- Rákoczyovej, ktorá ju ako majetok z jej panstva berie na Mukačevský hrad a dáva ju bohato vyzdobiť zlatom a drahokamami. Odtiaľ ikona putuje s Ilonou Zrínskou do Viedne, odkiaľ si ju neskôr berie do svojho tureckého exilu. Ako rodinný klenot a spomienku na matku František II. Rákoczi ikonu berie naspäť na svoj hrad do Mukačeva. Po jeho ďalšej neúspešnej revolúcii sa stopy po ikone strácajú v rukách cisárskych úradníkov v maďarskom Sarospataku. Úcta ku kločovskej ikone Presvätej Bohorodičky prežívala v povedomí veriacich. o tom svedčí
Esterházyho dielo Atlas Marianus z roku 1696, ale hlavne Kamienský spevník z roku 1734. Poznajúc význam a hodnotu Klokočovskej ikony, si magistrát mesta Prešov vyžiadal z
cisárskeho viedenského dvora jej navrátenie. Namiesto originálu do Prešova priniesli jej kópiu dvaja vyslanci: cisársky komisár Ján Neuhold a michalovský gróf Ján Filip Stárai v roku 1769. Po vzniku Prešovského biskupstva bola umiestnená v priestoroch jeho sídla. Keď sa Klokočovčania dozvedeli, že kópia ich ikony je v Prešove, požiadali biskupa Jána Vályiho, aby
ju vrátil do Klokočovského chrámu. Ten dal vyhotoviť jej kópiu, ktorú v roku 1907 daroval do Klokočova, kde sa nachádza dodnes. Odvtedy sa Klokočov stal miestom pravidelných pútí nielen gréckokatolíckych veriacich. Pápež Pius XI. v roku 1923 udelil klokočovskému chrámu právo usporadúvať odpustové slávnosti s možnosťou získať plnomocné odpustky.
Po Druhej svetovej vojne sa farnosti Mukačevskej eparchie ležiace na Slovensku, dostali pod správu prešovského biskupa. Hrôzy vojny v ľuďoch nanovo prebudili túžbu po Bohu a potrebu ďakovať za ochranu pred zlom. Všetky klokočovské odpusty po vojne sa až do likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 stali miestom stretnutia
desaťtisícov pútnikov. Vladyka Pavel Peter Gojdič v roku 1946 posvätil v areáli pútnického miesta novú kaplnku zasvätenú sviatku Zvestovania.
Vladyka Vasiľ Hopko 6. júna 1948 slávnostne korunoval ikonu Klokočovskej Bohorodičky a zasvätil pod jej ochranu celý národ. Bolo to prorocké gesto, lebo len niekoľko mesiacov predtým udalosti tzv. Víťazného februára priviedli k zmene politického režimu. Gréckokatolícka cirkev v Československu bola o dva roky nato zlikvidovaná a zahnaná do
katakomb. Úcta ku Klokočovskej ikone sa v období útlaku preniesla až za oceán. Slovenskí gréckokatolíci v Kanade začali od roku 1955 sláviť na sviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky Klokočovský
odpust v meste Hamilton. Neskôr tu vznikla aj nádherná svätyňa s ďalšou kópiou Klokočovskej ikony, pred ktorou veriaci prosili o potrebné milosti pre seba a ťažko skúšanú
Cirkev vo svojej domovine. Gréckokatolíci sa mohli vrátiť do Klokočova až v roku 1968. Správcami farnosti sa na viac ako 20 rokov stali redemptoristi a klokočovské púte sú v tomto období manifestáciou slobody právne legalizovanej, ale v skutočnosti len trpenej Cirkvi. Rok 1989 priniesol aj pre Gréckokatolícku cirkev slobodu a dal jej možnosť rozvíjať pastoračné aktivity. V rámci desaťročia duchovnej obnovy od septembra 1991 až do februára 1997 navštívila klokočovská ikona všetky farnosti Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva. Po vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach, priameho predchodcu Košickej eparchie, sa Klokočov stal jeho hlavným pútnickým miestom. Nielen odpustová slávnosť pri príležitosti sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky v auguste, ale tiež pravidelné mesačné pobožnosti Fatimských sobôt nabádajú k životu podľa evanjelia a budovaniu si vzťahu ku Presvätej Bohorodičke na klokočovskej ikone v celej Košickej eparchii.
Od roku 2009 sa veriaci modlia zasväcujúcu modlitbu za upevnenie rodín pri kópii klokočovskej ikony, ktorá je v každom chráme Košickej eparchie. V posledných rokoch sa
Klokočov dostáva do povedomia aj vďaka modlitbám za uzdravenie, ktoré sa tam konajú pravidelne každý mesiac. Pri príležitosti duchovnej prípravy na jubileum 350. výročia slzenia, kópia Klokočovskej ikony od jesene 2018 navštívila všetkých 95 farností Košickej eparchie. Od chvíle zázračného slzenia v Klokočove Bohorodička neustále putuje cestami tohto sveta,
aby pozvala všetkých zahľadieť sa do jej súcitných očí a objaviť v nich Božiu blízkosť v duchu slov starej klokočovskej piesne:
Zastav sa a ponačúvaj, blízky i ďaleký,
znameniam Boha i divom preveľkým,...