Gréckokatolícka cirkevná obec Petrová
Slava Isusu Christu!
Poučné slovo k pôstu - Spasivke
Pôst a modlitba sú dve nepremožiteľné zbrane, ktoré z neba vzhľadom k Cirkvi bojujú proti všetkým viditeľným i neviditeľným nepriateľom. Sú traja hrozní nepriatelia, ktorý sú proti nám v neustálej vojne: svet, diabol a telo. Svet je vo vojne s nami s poverčivosťou a falošným spôsobom života; diabol - tajné túžby a predstavivosti; telo - blaženosť, potešenie, hanebné sklony a túžby. Tieto tri bojujú proti nám. Ale my vieme odrážať ich útoky, a to modlitbou a pôstom. Umŕtviť telo, utiecť diablovi, svet negovať. Inšpiráciou sú nám dve krídla, jedno modlitba, na druhej strane – pôst. Náš duch stúpa do neba, preliezame sieť pokušenia. Ján Zlatoústy hovorí modlitbu: "Kde je modlitba a vďakyvzdanie, plánuje sa vyčistiť oblasť Svätého Ducha, démoni vzlietnu a celé nepriateľské sily unikajú." O pôste sv. Bazil hovorí, že pomocou zdržanlivosti a pôstu "zvíťazil nad neviditeľnými nepriateľmi." Naša Svätá cirkev, ktorá robí všetko s nabádaním Svätého Ducha, nám kresťanom prikázala počas nasledujúcich štrnástich dní, aby sme sa modlili a postili, vzývali Božie meno a pokorili sa na počesť slávy Bohorodičke, Matky nášho Boha. Je pravda, že boj je krátkeho trvania, ale víťazstvo je veľmi brilantné. Blahoslavení sme, ak sa snažíme spoločne pri dennej modlitbe a pri pôste odvážne prekonávať svetskú starostlivosť, diablove triky a telesnú myseľ. To hovoríme menom Najsvätejšej Panny. A preto, Bohorodička, ukáž dnes, aká je od teba milosť a pomoc poskytnutá tým, ktorí si ťa ctia a majú k tebe úctu skrze modlitbu a pôst.
Zdroj: Похвальное слово в честь Богородицы (на дни Успенского поста)
Voľný preklad
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, máme za sebou druhý týždeň veľkého pôstu. Tie dva týždne nám už mali nastaviť zrkadlo o nás, či sa skutočne postíme a prežívame tento čas aj v modlitbe. Čo nám ukázalo to naše zrkadlo? V Jánovom evanjeliu sa píše: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Boh nám dal skrze Krista všetko, čo zahŕňa jeho milosť, lásku a pravdu. Odmietnutím jeho spasenia znamená byť naveky odrezaný. Nes ovocie – buď plodný - lebo inak budeš odrezaný. Tento princíp reprodukcie funguje v každej oblasti života. Aj v Lukášovom evanjeliu sa píše: „A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: »Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?« On mu odvetil: »Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.“
Práve tieto slová nám ukazujú pravdu, ktorá nás má priviesť k pokániu, zamysleniu sa nad svojím konaním. Aký som kresťan? Kresťan, ktorý prináša ovocie kresťanského života? Alebo nie? Ak si na to pravdivo odpovieme vo svojom vnútri, máme ešte dostatok času na nápravu, lebo ak nás raz vytnú už niet cesty späť. Ale ak vnímaš, že si dokonalý a nepotrebuješ nič robiť tak OK. Len chorý človek potrebuje lekára.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, v utorok nám začína rok milosrdenstva. Boh nám ponúka nádherný, požehnaný rok, kedy môžeme zakúšať Božiu lásku k nám ľuďom. Ale aby tento rok bol aj pre nás požehnaným rokom, aby to nebol rok ako ostatné, mali by sme niečo zmeniť. Ale čo to je? Viac sa modliť, viac sa postiť, viac chodiť do chrámu, dávať almužnu. Použijem slová evanjelistu Lukáša: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!“ Práve tu nachádzame aj odpoveď čo máme robiť.
Tento obrázok nám dáva reálnu predstavu o tom, čo znamená rok milosrdenstva pre nás... Dať Kristovi svoje srdce.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Raz sa jeden protestantský pastor stretol so zbožným pravoslávnym ruským kňazom a povedal mu: My sa zaoberáme humanitárnou pomocou, staviame domovy dôchodcov a detské domovy, organizujeme rockové a popové koncerty a sme schopní zaplniť koncertné sály mladými ľuďmi. Organizujeme výlety, horské túry... Zapájame sa dokonca do miestneho i celonárodného politického života. Sme plní energie a veľmi aktívni! Vy, čože vy robíte?
Samozrejme mohol tiež ruský kňaz odpovedať, že aj naša Cirkev má svoje humanitárne a sociálne aktivity. Mohol začať od sociálneho diela sv. Bazila Veľkého a dôjsť až k súčasným aktivitám, ktorým sa bez okázalosti venuje každá miestna komunita.
Ale neodpovedal týmto spôsobom. Na otázku "čo vy robíte?" Odpovedal inak.
Čo robíme my? My slúžime svätú liturgiu! A sväté liturgie zadarmo plnia raj a vyprázdňujú peklo. To robíme: slúžime svätú liturgiu!
Svätá Božská Liturgia nás vyťahuje z hriechu a napĺňa naše vnútro rajom, v ktorom žijeme s Bohom. Ale ako sa ja pozerám na sv. Božskú liturgiu? Ako som ja účastný na Liturgii? Skutočne toto znamená pre mňa Liturgia alebo je to niečo čo som naučený, niečo čo je dôležité robiť, aby Boh bol spokojný...
Pouvažujme spoločne čo je pre nás Svätá Božská Liturgia a čo pre nás znamená, že sme na nej účastní.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
V živote prečistej Panny boli uskutočnené tie najneuveriteľnejšie udalosti. "Všetko čo sa vzťahuje" k Bohorodici "je úplne výnimočné." (Sv. Ondrej Krétsky) Bez porušenia panenstva priniesla na svet Spasiteľa. Stala sa matkou bez poznania muža. Požičala telo Stvoriteľovi sveta, ktorý v ničom nemá núdzu. Stala sa nádobou toho, ktorý nemôže byť obsiahnutý. Stala sa miestom prebývania neobmedzeného a nekonečného Logosu - Slova. A nakoniec jej prečisté telo po zosnutí bolo uchované, neporušené, bolo vzkriesené, vzaté na nebesia a oslávené jej Synom a Bohom...! Skutočne všetko, čo sa týka prečistej Matky Božej, je naozaj nové a podivuhodné, vzbudzujúce bázeň, údiv a theoria (duchovné zrenie). Bohorodička "skrze tie veľké dary, ktorými ju obdaril Boh, sa horlivo, až veľkým zápalom venovala pôstu, modlitbe, poklonám a ostatným druhom askézy, neustále sa modlila a pamätala na svet". (Sv. Nikodém Svathorec) Týmto spôsobom je nám Presvätá Bohorodička vzorom a neomylnou učiteľkou rýdzej askézy. Askéza vo východnej Cirkvi nie je cieľom o sebe ani nemá žiadnu hodnotu sama o sebe. Askéza je prostriedok, pomocou ktorého postupne obmedzujeme našu seba lásku až do jej úplného zničenia, a to je potom okamih, kedy sa stávame schopnými milovať. Askéza je heroické vystúpenie z úzkych hraníc svojho vlastného ja. Jedná sa o život v obetavej láske pre blížneho. Tak sa nám askéza odhaľuje ako Boží dar, ktorý potom prinášame nášmu blížnemu a celému stvoreniu. Táto skutočnosť vysvetľuje hlbokú pravdu, že hoci askéza je nesením kríža, prináša život, radosť a slobodu. Akákoľvek asketická snaha, ktorá nie je sprevádzaná milosrdenstvom k blížnemu je márna. "Nech milosrdenstvo a zľutovanie vždy leží na miske vašich váh, až do toho okamihu keď pocítite, že sa vo vás zrodilo milosrdenstvo a súcit, ktoré má Boh so svetom. " (Sv. Izák Sýrsky) Nezabúdajme teda, že askéza je neustály zápas proti seba láske, egocentrizmu a seba obdivu. Zápas, ktorý s pomocou milosti Božej oslobodzuje a uvoľňuje z nás hriešne vášne a vedie nás na cestu znovu nájdenia svojej stratenej krásy, k osvieteniu a zbožšteniu.
presbyter Lukáš
"Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone."
Ježiš predpokladá u človeka úplnú odovzdanosť Bohu. Je znázornená vzťahom služobníka k pánovi. Skúsenosť vyjadrená úslovím nikto nemôže slúžiť dvom pánom potvrdzovala, že takýto vzťah oddanosti v službe možno prežívať len voči jednému pánovi. Nie je možné praktizovať ju v rovnakej miere voči dvom rôznym pánom.Aramejské slovo mamon znamená bohatstvo, peniaze alebo majetok. Oddanosť človeka týmto veciam vylučuje plnú oddanosť Bohu.Aký je podľa Ježiša zmysel majetku a peňazí? Ak ich niekto má, mal by ich brať ako Boží dar a ako prostriedok na obdarovanie tých, ktorí ich potrebujú. Pri týchto úvahách sa vzápätí vnucujú otázky: Môžem skutočne len rozdávať? Nemám sa snáď predovšetkým postarať o seba, aby som sa náhodou niekedy nestal bremenom pre druhých? Ale IXCX odpovedá: Preto vám hovorím: Nerobte si starosti o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, do čoho sa budete obliekať. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako šaty? Ježiš uvádza dva názorné príklady Božej starostlivosti.
Pozrite sa na vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí. Vari nie ste o mnoho cennejší ako oni? Kto z váš si môže svojou starostlivosťou predĺžiť život o jedinú chvíľku? Vtáky nepracujú ako ľudia, ktorí sa sýtia plodmi svojej práce. Napriek tomu žijú ako tvorovia, o ktoré sa stará ich Stvoriteľ. Ak vychádzame z toho, že sme stvorení, potom sa aj na nás vzťahuje podobná Stvoriteľova starostlivosti.
Nedôvera voči Stvoriteľovou starostlivosťou je známkou slabej viery. Podľa židovského komentára k Druhej knihe Mojžišovej (Ex 16,27nn) boli maloverní tí Izraeliti, ktorí chceli počas putovania púšťou zbierať mannu aj v sobotu. Nenašli nič. Manna nazbieraná o deň skôr vystačila aj pre deň, keď má človek podľa Božieho prikázania oddychovať od práce. Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú - a hovorím vám, ani Šalamún v celej svojej nádhere nebol tak oblečený ako jedna z nich! Keď teda Boh tak oblieka poľnú trávu, ktorá dnes je, a zajtra sa hodí do pece, o čo skôr vás, vy maloverní! Nerobte si starosti o svoj život, čo budete jesť (Mt 6,25) Vieme: keď aj pozemskí otcovia dávajú svojim prosiacim synom dobré veci, potom Boh nám neodoprie dobrá, ktoré nám môže darovať jedine On.
o. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, sme po nádherných sviatkoch sv. Päťdesiatnice i po Pondelku Svätého Ducha (Najsv. Trojice). Ale prichádza čas pôstu. Apoštolského pôstu-Petrovky. Je to pôst pred sviatkom všechválnych apoštolov Petra a Pavla. Tento pôst nebol zakázaný, len upadol v našej cirkvi do zabudnutia. Nádherne sa o tom píše v Apoštolských konštitúciách, dielach zo štvrtého storočia, ktoré predpisujú: „Po sviatku Päťdesiatnice oslavuj jeden týždeň a potom dodržuj pôst, lebo spravodlivosť si vyžaduje veselenie sa po prijatí Božích darov a postenie potom, čo bolo telo osviežené.“ Je to čas, keď po radosti, Božích milostí a darov Svätého Ducha ukazuje pôst aké je naše srdce. Som skutočne oslobodený od pozemských vecí, som plný Božieho ducha, ktorý je v mojom živote a dovoľujem mu vo mne pôsobiť? Tento pôst nám ukáže našu skutočnú tvár. Som schopný sa postiť, vzdať sa niečoho, čo mám rád, dokážem sa viac modliť, častejšie prichádzať do chrámu na modlitbu, prísť aj na sv. zmierenia.....? Som ochotný zabojovať, popracovať na sebe? Správny pôst je výsledkom správnej modlitby. Pôst nie je niečo pochmúrne, tvrdé a asketické. Pôst kresťana vyzerá úplne inak. Nie je to výraz smútku a bolesti, ako to bolo u Izraelitov, ktorí sa postili vtedy, keď ich postihli pohromy a trápenia. Nie je to ani asketické cvičenie, tak blízke pohanským Grékom, ktorí vraj chodili na hostiny s bohato prestretými stolmi, len na ne pozerali a potom odchádzali hladní. Nie je to ani forma nátlaku na Boha. Tento čas je dar. Dar, kedy si môžem vychutnávať svoju slobodu, ktorú mi ponúka Boh. Lebo tak ako sýty človek odloží zákusok a vyberie sa za niečím lepším, čo sa mu ponúka, tak aj kresťan vie odložiť jedlo a zábavu, pretože ide za niekým oveľa lepším a „výživnejším“ – za Kristom.
o. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, náš život je ako cesta z dediny do mesta. Alebo život je cesta, na ktorej neustále putujeme. Všetko čo robíme je ako cesta kam putujeme. Jedna cesta je úzka druhá široká. Na širokej ceste si môžeme robiť čo chceme, žiť ako chceme, nikto nás neobmedzuje, je to život hýrivý, neviazaný, je to život bez Boha. Úzka cesta je v zhode s Božím zákonom. Na širokú cestu nás láka diabol, ale Kristus, ktorý trpel a zomrel za nás všetkých, nás povoláva ísť po tej úzkej ceste. Posúďme sami, koho máme poslúchať, Krista alebo satana, a ktorou cestou sa máme vydať. Kristus ťa chce priviesť do života večného, ako ten, ktorý miluje a ako tvoj záchranca. Ale satan ta ťahá do života v bolesti a samote, on je ten, ktorý túži, aby si bol s ním vo večnom zatratení. Nádherne o tom vravia slová apoštola Matúša: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. 14 Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ Svätý apoštol Lukáš píše: „do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia.“ A žalm 119 nás učí ako sa máme modliť, aby nám sám Boh ukázal svoju cestu, udržoval nás na nej a viedol nás po nej. Po akej ceste chceme ísť? Kam chceme dôjsť ?
o. Lukáš
Christos voskrese!
Drahí veriaci, vraví sa, že ak včela svojim žihadlom niekomu ublíži, sama zahynie. Tak isto trpí aj kresťan, keď ubližuje svojmu blížnemu. Nemôže svojmu blížnemu ublížiť a pritom neublížiť sebe. A čím viac ubližujeme svojmu blížnemu, tým viac ubližujeme sebe, čím viac ho zraňujeme, tým viac zraňujeme aj seba. A keď ubližujeme svojmu blížnemu, týka aj to samotného Boha, pretože narušujeme Božie prikázanie, ktoré nám prikazuje neubližovať a nabáda nás k tomu, aby sme milovali každého a preukazovali milosrdenstvo. „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“(Mt 22,39)
Takýto človek ubližuje sebe viac ako druhému človekovi. Prečo? Pretože toho druhého zraňuje na tele, ale seba zraňuje na duši. Veď duša je lepšia a vzácnejšia ako telo, a tým sú jeho krivdy, urážky a zranenia väčšie ako tie telesné. Ak človek spácha akýkoľvek hriech, jeho duša je zraňovaná a stáva sa zatrpknutou. Ak človek hreší proti svojmu blížnemu, tak si svojim žihadlom spôsobuje bolesť – smrť.
o. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci!
Začína nám stred veľkého pôstu. Polovicu máme za sebou a toto je čas na spytovanie nášho svedomia. Ako sme prežili túto časť pôstu? Uvedomujeme si, že je pôst? Ako dodržujeme svoje predsavzatie? Keď človek tak nad tým uvažuje zisťuje, že počas pôstu bojujeme hlavne proti svojmu JA. Prečo by som to JA mal robiť, prečo JA by som mal odpúšťať, nechce sa Mne isť do chrámu, a mohol by som pokračovať ďalej... Práve pôst je aj o bojovaní proti môjmu JA, lebo moje Ja ma privádza do hriechu, pokušeniu, ohováraniu..... Práve preto, ak prichádza myšlienka na moje JA treba ju odohnať, treba prosiť Krista o pomoc. Len tak sa môžeme zbaviť svojich pádov, svojich zlyhaní, keď moje JA bude podrobené Kristovi. Práve tento hriech priviedol už našich prarodičov do hriechu. Prečo JA by som nemohol byť ako Boh? A tiež Herodesa...prečo JA by som sa mal podrobiť Bohu, JA chcem byť kráľom. A tu môžeme vidieť čo spôsobuje hriech už od začiatku stvorenia sveta po súčasnosť.
Práve preto využime ešte čas, ktorý máme na to, aby sme odmietali moje JA, ktoré nás privádza k hriechu.
o. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Tak ako vinič prináša svoje plody vďaka starostlivosti vinára, tak aj kresťania konajú dobré skutky vďaka slovu Krista. Od Neho pochádza všetko dobré. Ratolesť, ktorá neprináša plody, je odseknutá; podobne aj kresťan, ktorý neprináša plody dobra, sa odtrhuje od Krista. Tak ako ratolesť je odrezaná od kmeňa a uschýna, tak podobne aj kresťan, ktorý je odtrhnutý od Krista ničí všetok svoj duchovný život a uschýna duchovne. Tu pekne vidno ako je kresťan prepojený s Kristom. ON je kmeň a my sme ratolesti. Aká je to veľká a vysoká hodnota! Čo je väčšia pocta ako byť spojený s Kristom, nebeským Kráľom? Ak je kresťan s Kristom, kto je proti nemu? Celý svet a celé peklo nezmôže nič voči kresťanovi, lebo Kristus je jeho pevnosť a sila. Ako si na tom ty, drahý veriaci/veriaca? Si ratolesť, ktorá je napojená na Krista a prináša úrodu alebo odtrhnutá od Krista, ktorá neprináša úrodu? Na čo čakáš? Je čas sa zmeniť!
„Nasledujme Spasiteľa našich duší, * ktorý nám dal pôst ako zbraň proti satanovi.“
o. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, čo je centrom nášho života? Aké kritérium v ňom uplatňujeme? Môžeme povedať, že viera napĺňa náš život a je hlavným faktorom nášho života a našich rozhodnutí? V Taliansku, v jedálni pre bezdomovcov, keď prišli moslimskí emigranti, pracovníci im dali sendvič a oni z neho vybrali šunku a vrátili na pult, lebo ich viera zakazuje jesť bravčové mäso. Alebo pozrime sa na Svedkov Jehovových ako vedú vzorný rodinný život, čítajú denne Bibliu, nepijú a služné sa správajú, prejavujú záujem o členov spoločenstva. Aj my sme takí.....? Sme dosť pevní vo svojej viere a je to vidno aj v našom živote? Máme dosť odvahy na to, aby sme žiadali rešpektovanie našej viery - aby v závodnej, školskej jedálni boli v piatky na výber aj bezmäsité jedlá? Aby štát rešpektoval naše právo na rodinu na výchovu našich detí v kresťanskom duchu, aby nám štát nevzal deti ak ich budeme vychovávať vo viere a morálke? Alebo sa potrebujeme stať Svedkom Jehovovým, aby sme mali čas na čítanie Biblie, aby sme výplatu neprepili v krčme, aby sme boli aktívni a aby nám nebol život nášho spoločenstva ľahostajný? Aká je naša viera? Nemáme byť veriaci len v chráme, ale aj mimo neho a má to aj byť vidno. A je čas, aby sme po dobrom spytovaní svedomia a sviatosti zmierenia začali konať.
o. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Jeden turista, ktorý keď prišiel do Egypta, mal veľké želanie vykúpať sa v Níle, aby sa mal potom s čím pochváliť. Miestni obyvatelia ho vystríhali, že v Níle sa nachádzajú krokodíly a odhovárali ho, aby neplával ďaleko. Avšak on neveril „babským rečiam“ o krokodíloch a ako dobrý plavec presvedčený o svoje sile, zaplával ďaleko do mútnych nílskych vôd. Zrazu krokodíl chytil plavca a zahryzol doň svoje zuby. Počas života smelý plavec nechcel uveriť v existenciu krokodílov a pred smrťou mu už na to nezostal čas.
Mnohokrát aj my odmietame existenciu diabla. Ale keď to robíme, odmietame mnohé evanjeliové pravdy, odmietame aj to, že diabol pokúšal Krista, že Kristus vyhnal diabla z ľudí a že On zničil moc démonov nad ľuďmi. Pretože sv. Ján tvrdí, že Kristus prišiel, aby premohol moc diabla, hovoriac, „ preto prišiel Syn Boží, aby obvinil skutky satana“.
O. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí bratia a sestry, pred týždňom naša farnosť prežívala radosť z prírastku do farského spoločenstva. Mohli sme sa tešiť z toho, že naše spoločenstvo sa rozrástlo. Ale je tu otázka ako sa spoločenstvo stará o každého člena? Upevňovanie osobného vzťahu ku Kristovi u všetkých členov, priblíženie sa k nemu zároveň spôsobuje priblíženie sa jednotlivých členov spoločenstva navzájom a upevnenie ich vzájomných vzťahov. Je teda veľmi dôležité, aby sa každý člen spoločenstva usiloval o rozvoj svojho osobného vzťahu ku Kristovi, a tým upevňoval aj vzájomné vzťahy medzi všetkými členmi. Ak sa členovia spoločenstva rozhodnú priblížiť sa k sebe bez toho, aby upevňovali svoj vzťah ku Kristovi, vzniknú akési „záujmové skupiny“, partie. To všetko môže veľmi vážne ohroziť jednotu spoločenstva. Podľa uvedenej schémy môžeme povedať, že zbližovanie sa členov, ktorí sú na okraji bez toho, aby sa približovali ku Kristovi spôsobuje ich vzďaľovanie sa od ostatných. Ak žijem s Kristom on ma neoddeľuje od spoločenstva, ale približuje ma k nemu....
o. Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, človek sa veľakrát zamýšľa nad svojím životom, nad situáciami, ktoré sa odohrávajú v jeho živote a jeho okolí. Moja úvaha je, prečo človek padá stále do tých istých hriechov, keď chodí na sviatosť zmierenia pravidelne a má túžbu kráčať za Kristom? Odpoveď dostávame v evanjeliu keď Kristus vraví: „Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“ To nové víno, to sme my po sv. zmierenia. Dostávame nový život do svojho srdca. Mech je náš život. Ak my dostaneme nový život, ktorý je plný sily ako nové víno, ale nedokážeme žiť bez hriechu, ten nový život neprinesie svoje ovocie, vyjde nazmar. Preto je dôležité vymeniť aj mech - život. Ak prichádzame na sv. zmierenia, naše pokánie má pokračovať v tom, že budeme meniť aj svoj spôsob života, to čo je plodné pre hriech to dávať preč. Uvedomil som si, že človek „nemá problém“ ísť na sv. zmierenia, ale problémom je pre nás zmeniť svoj spôsob života. A tu je ten koreň toho, prečo padáme stále do tých istých hriechov. Preto, drahí veriaci, využime aj tento mesiac, ktorý sa nesie v našej farnosti odpustovými slávnosťami, ktoré znamenajú opustenie starého hriešneho zmýšľania a začiatok nového zmýšľania a život s Kristom.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, uvedomujem si jednu dôležitú vec, že v duchovnom živote je potrebné mať duchovného otca - spovedníka. Prečo je to dôležité? Ak človek, ktorý chce napredovať v duchovnom živote, ktorý má svoje hriechy, svoje problémy potrebuje jedného otca, ktorý ho dobre pozná a len tak mu môže pomôcť. Tak ako náš lekár pozná naše zdravotné problémy a vie stanoviť liečbu, aby sme sa uzdravili, len ak počúvame jeho poučenie, tak je to aj v duchovnom živote. Ale ak človek strieda spovedníka, je to obraz len jednej veci, že nemá záujem o duchovné napredovanie. Náš spovedník ide na koreň hriechu a to je nepríjemné, ale ak objavíme koreň hriechu a tento koreň odstránime, tak potom odstránime aj hriech z nášho života. Ale ak putujeme stále od jedného spovedníka k druhému, nerobíme nič iné len trháme burinu bez koreňa. Odstránime len výsledok hriechu, nie koreň hriechu. A tak stále tápeme na tom istom mieste. Preto je veľmi dobré, aby sme si vybrali len jedného spovedníka, ktorému budeme dôverovať a ktorému otvoríme svoje srdce. Len tak môžeme duchovne napredovať, len tak môžeme odstrániť korene svojich hriechov. A tak môžeme skutočne prežívať svoj duchovný život – život s Bohom.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, veľký pôst sa pomaly blíži ku koncu. Môžeme porozmýšľať nad tým, ako tento pôst prežívame. Udialo sa niečo v našom živote, zmenili sme svoj život, postoje k rodine, priateľom, veriacim? Skutočne tento pôst žijeme alebo len prežívame? Aká zmena sa má udiať v mojom živote? Veď som dobrý človek... Sv. Bazil Veľký o tom nádherne píše: „Ale neobmedzuj dobro pôstu iba na zdržovanie sa od jedál. Pretože pravý pôst je nepriateľom zla. „Rozviažte okovy nespravodlivosti!“ Odpusť priestupok svojmu susedovi a odpusť mu jeho dlhy. Neposti sa kvôli súdu a hádke. Neješ mäso, ale požieraš svojho brata. Zdržuješ sa vína, ale tvrdohlavo zotrvávaš v nehanebnosti. Trpezlivo čakáš do večera, aby si si mohol zajesť, ale deň tráviš na súde. „Beda tým, ktorí sú opití nie z vína!“ Hnev je opitosťou duše, zbavuje ju zmyslov rovnako ako víno. Samotný zármutok je tiež opitosťou potápajúcou myseľ. Strach je zas inou opitosťou, kedykoľvek sa bojí vecí, ktorých sa netreba obávať. Preto hovorí, „od strachu z môjho nepriateľa vysloboď moju dušu.“ Každá z týchto vášní, umožňujúca, aby myseľ bola ovládnutá a mimo kontroly, je správne označená ako opitosť. Uvažuj so mnou o niekom, kto je zlostný, ako je opitý vášňou. Nie je pánom nad sebou samým, nepoznáva sám seba, a nepoznáva ani nikoho, kto stojí okolo neho. Chce do všetkého udrieť, mlátiac okolo seba, ako niekto, kto bojuje potme. Vyhlasuje, že je pod kontrolou, avšak je ťažko udržať ho v nej, nadáva, búcha, hrozí, kľaje, kričí, preklína. Chráň sa pred týmto druhom opitosti, ale rovnako aj pred opitosťou z vína. Nezačínaj však piť vodu len preto, že si pil priveľa [alkoholu]. Nedovoľ, aby opitosť iniciovala postenie. K pôstu sa nemá pristupovať skrze pijanstvo. Ani chamtivosť nesprostredkúva spravodlivosť, ani nestriedmosť nevedie k zdravému úsudku. Atlét musí cvičiť v predstihu [pred pretekom], kto sa postí, [tiež] uskutočňuje sebaovládanie vopred. Pôst je pravou ozdobou mesta, blahobytom tržnice, pokojom domovov, ochranou majetku. Chceš vidieť jeho vznešenosť (svätosť)? Porovnaj spolu so mnou dnešný večer so zajtrajškom a uvidíš mesto zbavené od svojej zlosti/búrlivosti, rozbúrené more zmeniace sa v hlboký pokoj. Ó kiež by sa dnešok vo svojej svätosti mohol vyrovnať zajtrajšku, a kiež by zajtrajšok v radosti nezaostával za dneškom. Teraz nám môže Pán, ktorý nás priviedol k nadchádzajúcemu obdobiu, darovať nám bojovníkom v týchto prípravných cvičeniach to, že môžeme preukázať neotrasiteľnú pevnosť, aby sme tiež získali vence v rozhodujúci deň; teraz, pamätajúc na spásonosné útrapy, ale v druhom živote, aby sme prijali odmenu za to, čo sme urobili za života a to na spravodlivom súde samotného Krista; pretože jemu patrí sláva na veky! Amen.“
Nech nám tieto slová sv. Bazila Veľkého padnú na povzbudenie do ďalších dní prežívania Veľkého svätého pôstu.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, sme už pred najväčšími sviatkami kresťanov a základným pilierom našej viery. Ale je Kristovo Vzkriesenie skutočne naším pilierom na ktorom stojíme? Dnešná nedeľa nám dáva odpoveď na to ako sa ľudia na Krista pozerali a ako sa na neho pozerajú. Dnes máme Kvetnú nedeľu - vstup Krista do Jeruzalema. Ako dnes uvítali Židia svojho Mesiáša? Tým, že ho nazývajú svojím kráľom. A čo od neho očakávajú? Po prvé - že vyženie Rimanov a zbaví Židov jarma okupácie. Po druhé - že Židov za pomoci Božej moci ustanoví za vládcu nad svetom a z Jeruzalema budú kraľovať celému ľudstvu. Inými slovami - od Mesiáša očakávali, že svojou Božskou mocou vstúpi do politiky - a to v prospech svojho vyvoleného židovského národa. A čoho sa dočkali? Mesiáš nechce vstúpiť do svetskej moci, naopak prichádza, aby svoj ľud spod svetského jarma vyviedol: "Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta." Židia sú rozladení, mnohí sa cítia byť zradení. Mesiáš, do ktorého vkladali svoje tajné nádeje, sklamal. Čo my očakávame od Krista? Ak hľadíme sami na seba - nakoľko je pre nás žiaducejšími to, čo je telesné, než to, čo je duchovné; nakoľko dávame svoje srdce do vecí svetských ochotnejšie než do vecí nebeských; ako ochotne milujeme, čo je dočasné, a málo milujeme, čo je večné; - Máme nejaké oprávnenie k domnienke, že keby sme boli na mieste tých Židov, o ktorých rozpráva evanjelium, my by sme sa zachovali inak?
presbyter Lukáš
Christos Voskrese!
Drahí veriaci, prečo je v dnešnej dobe toľko duchovnej chudoby v našich srdciach, rodinách a farnostiach? Myslím si, že nám chýba modlitba. Lebo keď ľudia trávia čas s Božím slovom, v modlitbe premýšľajú o ňom, modlia sa nad ním a vyznávajú ho, Božie slovo sa stane ich radcom. V Jn. Evanjeliu máme napísané: Ak ste Boží, počúvate Božie slová. Ak skutočne naše srdce patrí Bohu, tak aj počúvame jeho slovo. A skutočne počúvame Božie slovo? Naozaj sa s Božím slovom modlíme? Alebo sme to len zredukovali na nedeľnú svätú Božskú liturgiu a keď vyjdeme z chrámu, ani nevieme, o čom bolo nedeľné evanjelium? Prečo sme duchovne chudobní? Preto, lebo sa nesýtime Božím slovom. Na inom meste je napísané: Na moje slovo sa zohne každé pokolenie tu na zemi aj v podsvetí. Ak sa budeme učiť Božie slovo naspamäť, ak v našom srdci a na našich perách bude Božie slovo, diabol- hriech nebude mať silu podmaniť si nás. Lebo na Božie slovo sa zohne každý, aj diabol. Musíme si uvedomiť, že cieľom nášho života je Boh. Manželstvo, rodina, práca, naše záľuby sú len prostriedky ako tento cieľ dosiahnuť. Nemeňme si prostriedky za cieľ, lebo inak tam nedôjdeme. Ak chceme, aby sme neboli chudobní, začnime sa modliť s vierou, láskou a horlivosťou. A nehľadajme výhovorky ako sa nemodliť, ale hľadajme spôsob ako sa modliť.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Drahí veriaci, svätý Ján Zlatoústy hovorí: „ Ani bohatstvo, ani chudoba neprinášajú zničenie. Čo skutočne ničí, sú zlé úmysly, hnutia, vďaka ktorým človek nedokáže správne pristupovať ani k bohatstvu, ani k chudobe. Zle úmysly plodia ďalšie, a tak ako plameň ohňa horí tým viac, čím viac je kŕmený drevom, tak je to aj s našimi hnutiami. Neresť a čnosť nie sú výsledkami povahy ale našich úmyslov“. Budeme mať azda viac času na úvahu a modlitbu počas leta? Nič viac neničí človeka ako neprajnosť a závisť. Veľmi ma mrzí keď vidím ako sa veriaci nedokážu rozprávať, ako „ láskavo rozprávajú“ o svojom susedovi. Doprajme a bude aj nám dopriate. Využime tieto letné mesiace, ktoré sú plné odpustových slávností k úcte našej presvätej Bohorodičke, aby nám vyprosila ochranu pred zlými úmyslami. Aj my priložme ruku k dielu modlitbou za to, aby sme boli schopní ovládať svoje úmysly a hnutia v našom srdci.
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Nemyslíte si, že toto sa deje aj dnes?
Kedysi dávno ľudia rozprávali jedným a tým istým jazykom, avšak pri stavbe Babylonskej veže došlo k zmäteniu jazykov. Ako k tomu došlo a čo sa v Babylone stalo? Z Noemových potomkov sa stal veľký národ, ktorý obýval úrodné územie okolo riek Eufrat a Tigris. Keďže ľudia žili v dostatku všetkého, pomaly zabúdali na pravého Boha a opäť sa začal šíriť hriech. Ich pýcha bola taká veľká, že sa rozhodli postaviť veľmi vysokú vežu. Mysleli si, že tí, ktorí sa budú pozerať na túto vežu, budú obdivovať tých, ktorí ju postavili, preto sa rozhodli uskutočniť svoj zámer. Domnievali sa, že majú moc ako Boh. Verili, že môžu postaviť vežu siahajúcu až k nebu. Ich pýcha nemala hraníc. Pýcha je strašné zlo, preto Boh zmiešal jazyky a ľudia si prestali navzájom rozumieť. Nemohli pokračovať v stavbe a tak ostalo ich spoločné dielo nedokončené. Táto stavba sa nazývala Babylonská veža a jej názov je odvodený od slova Bábel, čo znamená zmiešanie jazykov. Po tejto udalosti sa ľudia rozišli do celej zeme. S plynutím času sa vytvorili rôzne národy a každý národ mal svoj zvláštny jazyk i spôsob života. Ľudia zabudli na pravého Boha a začali uctievať všetko, čo na nich nejako zapôsobilo, napríklad slnko, vodu, mesiac, hviezdy, rieky, lesy. Dokonca aj zvieratám sa klaňali ako bohom a začali si vytvárať mnohých bohov, v ktorých začali veriť. Týmto falošným bohom zhotovovali sochy z kameňa alebo dreva, ktoré sa nazývajú modly, preto všetci, ktorí sa klaňajú modlám sú modloslužobníci, teda pohania. Babylonská veža pripomína odpadnutie ľudí od Boha. Pýcha je najhoršia ľudská vlastnosť, pretože človek si namýšľa, že je najlepší. Nesmie sa však povyšovať nad iných, zabúdať na Boha i blížnych. Pýcha predchádza pádu a je počiatkom každého hriechu.
Boh potrestal pyšných ľudí, ale zároveň ľudskému rodu poslal svojho Jednorodeného Syna, Ježiša Krista, ktorý za nich trpel, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, aby im daroval život.
Je to pravda? Deje sa to aj dnes?
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Sme na konci prázdnin letného obdobia a môžeme si povedať ako ten čas letí. Ale aj keď tento čas letí, určite by sme nemali v duchovnom živote zaostávať alebo len tak prebehnúť. Tento čas nás mal posunúť vpred v duchovnom živote a posunúť bližšie ku Kristovi. Uvedomujem si, že niekedy naša viera stojí na slabých nohách, ktoré sa ukazujú v jednoduchých maličkostiach a ktoré odkrývajú pravdu o nás. Jedna taká udalosť o tom hovorí:
Istý vidiečan si v mestskej reštaurácii objednal jedlo. Prv než ho začal jesť sa prežehnal a nahlas pomodlil. Od vedľajšieho stola sa ozval smiech a jeden zo sediacich sa ho opýtal: „U vás doma to všetci takto robíte?“ „Nie, všetci nie“ – znela odpoveď. „Ach tak? A kto sa nemodlí?“ „No tak napríklad moje kravy, osly a voly. Pardon, ešte som zabudol na prasatá. Tie keď dostanú potravu, rozbehnú sa k válovu a bez modlitby začnú žrať.“
V živote stojí najpevnejšie na nohách ten, kto sa naučí kľačať. Každá naša modlitba je pokladom nesmiernej ceny.
Mohli by sme povedať: A čo, že sa nepomodlím pred jednom a po jedle? Veď to nič nie je. To je maličkosť. A uvedomuješ si, že toto jedlo, ktoré vidíš pred sebou si nemusel mať a nemusel si sa ani sám najesť, ale niekto by ťa kŕmil?
Aj taká maličkosť pre nás ako je modlitba pred jedlom a po jedle ukazuje či skutočne vieme oceniť hodnotu jedla a či sa vieme aj poďakovať tomu, kto nám toto jedlo dal. A to je len modlitba pred jedlom. Ale kde sú ďalšie veci, ktoré nie sú maličkosťami?
Nech aj tento krátky príklad je nám poučením a povzbudením do napredovania v našom duchovnom živote.
presbyter Lukáš
Boh nám dal prírodu aby sme ju chránili alebo ničili?
Príroda je veľmi dôležitá a v dnešnom svete ešte viac potrebná. Omnoho viac sa dnešný človek sťahuje do prírody, aby si oddýchol, aby načerpal silu. A mnohí ľudia vravia, že keď vidia túto prírodu uvedomujú si tu lásku Boha k nám ľuďom a bohatstvo, ktorým nás obdaroval. A naozaj aj príroda tu medzi nami je nádherná. Človek si môže uvedomovať ako tu je nádherne, ako to Boh zariadil a ako to funguje. Ale skutočne je to tak? Keď sa človek prejde do prírody, ktorá je blízko nášho obydlia, tam si ale kladie otázku: Ako to človek môže robiť, ako ju môže tak ničiť? A skutočne je to tak. Boh nám dal zem, aby sme si ju podmanili a starali sa o ňu a nie aby sme ju ničili. A vy, drahí veriaci, ako sa staráte o prírodu, ktorá je vám daná do opatery? Prenášate neporiadok z dvora do prírody, aby ste to nevideli? Ale Boh to vidí. Každý z nás ma začať od seba nevyhovárať sa, že aj sused to robí, ale povedať si: Ja to neurobím. A začať zmenou od seba aj tým, že to vyznáme vo sviatosti zmierenia. Keď to urobíme, ta nádherná príroda, ktorá je nám daná, aby sme v nej uvideli Boha (a nie smetisko) bude tým pokladom na pookriatie ducha a tela.
Viete, že:
Plechovka za rozkladá 15 rokov
Cigareta za rozkladá 15 rokov
Plienka za rozkladá 250 rokov
Látka za rozkladá 1 rok
Sklo za rozkladá tisícročia
Tetra-Pak za rozkladá 100 rokov
Taška za rozkladá 1,5 roka
Umelý pohár za rozkladá 70 rokov
Žuvačka za rozkladá 50 rokov
Čo si o nás budú myslieť ďalšie generácie?
presbyter Lukáš
Slava Isusu Christu!
Pripravujeme sa na sviatky Kristovho narodenia. Keďže budúce číslo časopisu vyjde presne na Roždestvo, preto už tak v predstihu Vám chcem popriať, aby ste tieto sviatky prežili s otvoreným srdcom, aby sa v srdciach každého člena vašej rodiny narodil Kristus.
Nebojme sa pripraviť mu miesto vo svojom srdci, nebojme sa opustiť vychodené cestičky svojho života a nebojme sa začať odznova. Lebo veľakrát sa my kresťania toho bojíme. Vieme totiž, že ak pustíme Krista do svojho života, tak tam nezostane kameň na kameni, že nás čaká veľa práce a veľa odriekania. A hlavne toho sa bojíme. Preto veľakrát Boha nepustíme do svojho srdca. Nájdime vo svojom srdci odvahu. Veď Boh nás miluje, on nechce pre nás nič zlé, ale len to najlepšie. Ako sa píše v Jn 8,32 „ poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ A kde je tá pravda? Tá pravda je Kristus.
Jeden muž, kresťan, vydal svedectvo: Bol som mužom, ktorý veril Boha, chodil som do chrámu, modlil som sa, čítal som Božie slovo. A stále som sa tým chválil a lahodil som si svoje svedomie, že som dobrý kresťan. Boh musí byť so mnou spokojný. Ale pochopil som jednu vec, že nikdy som nežil, nekonal, nesprával sa ako odo mňa očakáva Boh. Až keď som skutočne začal žiť ako čítame v Božom slove, tak sa môj život zmenil k lepšiemu. Až vtedy som si uvedomil, ako dlho som sa klamal a koľko kresťanov sa klame. Lebo chodenie do chrámu, čítanie Božieho slova, modlitba, nielen to chce Boh odo mňa. Boh chce, aby som žil s ním. A práve modlitba, čítanie Božieho slova mi má k tomu pomáhať.
presbyter Lukáš
Christos raždajetsja!
Drahí veriaci, dnešný deň tento svet nazýva deň pokoja a lásky. A naozaj koľké charitatívne zbierky sa organizujú a ľudia sú skutočne v tomto období láskaví, pokojní a viac myslia na druhých. Pred sviatkami som rozmýšľal nad tým, že naozaj Vianoce sú dni pokoja a lásky. Ale uvedomil som si, že sú to sviatky veľkej pokory Boha. Prečo pokory? Boh videl, ako človek hreší, ako blúdi, ako ho uráža a napriek tomu ho miluje. Chce ho zachrániť, a preto Boh, dokonalá bytosť, berie na seba nedokonalé telo človeka a prijíma ho za svoje, a pritom vie, že skončí na kríži. No aj tak sa rodí v jaskyni. A práve táto pokora Boha, že sa ponižuje, lebo nás miluje, sa premieňa na lásku. Áno, sviatky Roždestva sú sviatky lásky a pokoja, ale tomu všetkému predchádzala pokora. Preto sa máme v dnešný deň radovať a tešiť z toho, že Boh sa pokoril, že nad nami nezlomil palicu, ale rodí sa do tohto sveta, do nášho života.
Pozrime sa koľký krát už máme Vianoce za sebou a ako je to s nami. Nekonáme stále tie isté chyby? Nie sme ľahostajní voči svojmu duchovnému životu? Nie je Boh na poslednom mieste v našom živote a nespomíname si na neho len keď je zle a keď sa nám darí tak ani nevieme že existuje? A pritom všetkom nám Boh doprial dožiť sa dnešného dňa, aby sme spoločne s ním oslavovali jeho narodenie.
Svätá Katarína Alexandrijská, ktorá sa narodila koncom 3. Storočia bola veľmi múdra a krásna, poznala pohanskú filozofiu, ovládala rečnícke umenie, hovorila niekoľkými jazykmi. Mnoho boháčov sa uchádzalo o jej ruku, ale dievča ju chcelo dať len tomu, kto ju prevýši vo vedomostiach, bohatstve, kráse a múdrosti. Raz ju jej matka, ktorá bola tajnou kresťankou, uprosila, aby sa stretla s múdrym starcom. Ten jej povedal, že pozná mládenca, ktorý prevyšuje jej predstavy. Tu Katarína zatúžila vidieť toho nebeského ženícha. Keď sa lúčila so starcom, dal jej ikonu Bohorodičky s dieťaťom.
V noci sa Kataríne zjavila Bohorodička so Synom, ktorý odvrátil od Kataríny hlavu. Nedovolil jej uvidieť svoju tvár ani vtedy, keď sa ho Katarína snažila obísť zo všetkých strán. Vtedy mu Bohorodička povedala: „Pozri, dieťa, na svoju služobnicu Katarínu, aká je krásna a dobrá.“ On jej odpovedal: „V žiadnom prípade, toto dievča je také škaredé, že sa naňho nemôžem pozrieť. Je nerozumná a úbohá. Nepozriem sa na ňu, pokiaľ sa nevzdá svojej bezbožnosti.“
S veľkým smútkom sa Katarína vrátila k starcovi, ktorý ju s láskou prijal a udelil jej krst. Onedlho sa dievčaťu opäť zjavila vo sne Bohorodička s dieťaťom. Ono povedalo: „Teraz mi je už milá. Zamiloval som si ju a chcem ju prijať za svoju nevestu.“ Iba v duchu pokory, ktorá sa mení na lásku môžeme uzrieť Božiu tvár malého dieťaťa uloženého v jasliach.
Preto skutočne urobme vo svojom živote postoj pokory, aby sme uvideli Krista, ktorý sa rodí práve v našich srdciach.
Christos raždajetsja!
presbyter Lukáš
|
Úvodná stránka | Mapa stránok | RSS | Tlač |
|