Slava Isusu Christu!

(08.11.2020)

^{V dnešnej dobe žijeme my kresťania tak, akoby  zlo,  vlastne diabol a peklo neexistovalo. Prečo je to tak? Povieme si, veď to je výmysel cirkvi, aby ľudí strašila a vyhrážala sa im ak nebudú poslušní.}

^{Videnie sv. Teodory hovorí opak:}

^{Keď pre mňa nastal čas rozlúčenia sa s telom, uvidela som množstvo besov (démonov) v podobe čiernych ľudí, stojacich okolo mojej postele. Škrípali zubami, akoby ma chceli zožrať. Roztvárali zvitky, v ktorých boli zapísané všetky moje hriechy. Moja biedna duša sa strachovala a chvela. Výzor besov bol pre mňa strašnejší ako samotná smrť. Odvracala som sa tu i tam, nemohla som nevidieť besov a nepočuť ich hlasy. Úplne vysilená som nakoniec uvidela dvoch svetlých Anjelov Božích, s výzorom krásnych mládencov, ktorí ku mne podišli. Ich odevy žiarili svetlom, a na hrudi boli prepásaní zlatými pásmi. Priblížili sa k mojej posteli, postavili sa z pravej strany, ticho sa medzi sebou zhovárali, a ja som sa zaradovala a veselo som hľadela na nich. Keď ich besi zočili, rozochveli sa, a odstúpili. Vtedy im jeden z Anjelov prísne povedal: „Ó, nehanební, prekliati a zlostní nepriatelia ľudského rodu! Prečo sa vždy náhlite k zomierajúcim, aby ste svojim krikom miatli dušu, lúčiacu sa s telom? Neradujte sa, tu vy nič pre seba nezískate: Boh sa zmiloval nad touto dušou, a vy s ňou nemáte nič spoločné!“ Besi zúrivo zakričali a začali ukazovať zápisy o zlých skutkoch, ktoré som v mladosti urobila, hovoriac: „My s ňou nemáme nič spoločné? A toto sú koho hriechy? Azda nie ona ich robila?“ Takto kričiac sa dožadovali mojej smrti.}

^{A hľa, z mojich úst vyletel posledný vzdych a svetlí Anjeli vzali moju dušu na svoje ruky. Obhliadla som sa späť, a uvidela som, že moje telo leží bez citu a v nehybnosti. Bolo to podobné, ako keď niekto zo seba zhodí odev a hľadí naň. Tak som sa i ja pozerala na svoje telo, a veľmi som sa tomu čudovala. Zatiaľ čo ma Anjeli držali, besi nás obkrúžili a kričali: „Táto duša má mnoho hriechov, nech sa za ne zodpovedá!“ Svätí Anjeli pozbierali všetko, čo som kedy urobila dobré, aj tie najmenšie dobré skutky, jeden za druhým, zbierali ich, aby ich položili oproti mojim zlým skutkom. Besi, keď na to hľadeli, škrípali na mňa svojimi zubami, ihneď ma chceli vyrvať z anjelských rúk a vrhnúť na dno pekla.....}

^{Toto videnie má aj pokračovanie, ale to až nabudúce. Uvedomme si, že peklo a diabol existuje. Prečo stále hľadáme dokaz o existencii pekla a neba? Čo viac chceme od Otca Boha? Koľko videní svedectiev máme, že peklo a diabol existuje. Azda uveríme až keď my sami to zažijeme na vlastnej koži? Ale to už bude neskoro.}

^{Boh otec vedel, že na tento boj potrebujeme aj pomocníka a dal nám anjela. Dnes slávime sviatok Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam.}

^{Dnes je ten čas si uvedomiť, že je reálna existencia toho druhého sveta a keď zomrieme aj pri našej posteli budú besi škrípať zubami akoby nás chceli zožrať, budú tam aj svetlí anjeli, jedni aj druhí budú mať spis  dobrých aj zlých skutkov. Ako obstojíme?}

^{Ja, ako váš duchovný otec, vás nemôžem zobrať za ruku a ťahať ako malé deti, ja vás môžem len upozorniť, poukázať, povzbudiť, naviesť. Ale ako sa rozhodnete, to  je na vás. To je tá sloboda, ktorú nám dal Otec.}

^{Preto, drahí veriaci, prosím vás, aby sme všetci žili s vedomím, že po smrti náš život pokračuje buď po pravici Boha alebo po ľavici diabla. Robme všetko čo je v našich silách a prosme aj svojich anjelov strážnych, aj archanjela Michala o pomoc, aby nám pomáhali chrániť sa pred zlými skutkami, aby sme sa viac podobali na Krista.}

presbyter Lukáš

Slava Isusu Christu!

11.10.2020

Drahí veriaci, o týždeň máme chrámový sviatok k prepodobnej matke Paraskeve a ona raz v chráme počula tieto slová: „Kto ma chce nasledovať, nech zaprie sám seba.“ Tieto slová zapálili v jej srdci veľkú lásku ku Kristovi. Tak veľmi túžila slúžiť Bohu a blížnym, že cestou z chrámu často rozdávala svoje šaty chudobným a domov sa vracala v otrhaných handrách. Po smrti rodičov žila vo veľkom pôste a odriekaní podobne ako svätí starci na púšti. Umŕtvovala svoje telo a pokorovala ho duchu.

Prepodobná matka Pelágia bola prostitútkou a keď počula kázeň o poslednom súde, obrátila sa a odišla do Jeruzalema. Ako pustovníčka žila na Olivovej hore až do svojej smrti.

Máme tu ženy, ktoré mali v tomto živote všetko čo potrebovali: peniaze, priateľov, úspech, zázemie. Prečo boli schopné sa toho všetkého vzdať? Ja to rozdelím len do dvoch bodov, hoci by sa dalo aj viac, možno na budúce. 

Prvý bod: Nemyslíme úplne vážne náš vzťah s Bohom. Možno niekoho tento bod urazil, ale pozrime sa na sociálne siete a na komentáre ohľadom cirkvi, ohľadom covidu, ohľadom eurfondov, pozrime sa do našich firiem, do našich zariadení,...ako sa kradne, ako sa ohovára, ako sa klame, ako sa prekrúca pravda, ako si ľudia menia kabáty aj voči priateľom. Ako sme my ľudia uzavretí do seba. Kde v nás kresťanoch je láska, viera, nádej, obeta, milosrdenstvo, cit pre duchovné veci, pre výchovu detí?

Druhý bod: Raz mi niekto povedal: Ty všetko berieš doslovne. Ako máme brať Božie slovo? Len tak, že je to povinné čítanie pre kresťana, sú to bájky pre starých ľudí? Ako to potom je? Ak je pre mňa  Biblia Božie slovo, slovo môjho Boha, ako to mám brať?

Práve tieto dve prepodobné matky nám ukázali príklad, že ak skutočne veríme Bohu a veríme tomu, čo hovorí, tak náš kresťanský život má vyzerať inak. Nemáme hľadať dôvody prečo nie, ale hľadať spôsoby ako to naplniť vo svojom živote. V dnešnej dobe sme veľmi zleniveli a tú duchovnú oblasť odsúvame až na posledné miesto v našom živote alebo sme ju úplne zamietli.

Ak to skutočne myslíme vážne, tak musíme urobiť krok viery. Čo to znamená?  Dať Boha na prvé miesto vo svojom živote a to čo nám On hovorí brať vážne.

presbyter Lukáš

Slava Isusu Christu!

05.04.2020

^{Antonij Surožský napísal, že je to nedeľa, ktorej témou je nedorozumenie. Židia vítali Ježiša Krista vchádzajúceho na osliatku do Jeruzalema. O pár dní neskôr kričali židia pred Pilátom: "Ukrižuj ho, ukrižuj ho!" Prečo taký obrat? Čo sa zmenilo?}

^{Keď v deň dnešného sviatku židia vítajú Ježiša Nazaretského s palmovými ratolesťami, oslavujú ho ako Bohom sľúbeného Mesiáša. Správa o vzkriesení Lazára sa včera rozletela ako blesk. Spolu s ďalšími zázrakmi, ktoré Ježiš vykonal skôr a povesti o nich kolovali po Izraeli, bolo vzkriesenie štyri dni mŕtveho Lazára jasným dôkazom, že zázračný muž z Nazareta je od dávna zasľúbený Mesiáš.}

^{Ako uvítali židia svojho Mesiáša? Tým, že ho volajú za svojho kráľa. A čo od neho očakávajú? Po prvé - že vyženie Rimanov a zbaví Židov jarma okupácie. Po druhé - že židmi za pomoci Božej moci ustanoví za vládcu nad svetom a z Jeruzalema budú kraľovať celému ľudstvu. Inými slovami - od Mesiáša očakávali, že so svojou Božskou mocou vstúpi do politiky - a to v prospech svojho vyvoleného židovského národa.}

^{A čoho sa dočkali? Mesiáš nechce vstúpiť do svetskej moci, naopak prichádza, aby svoj ľud spod svetského jarma vyviedol: "Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta."}

^{Židia sú rozladení, mnohí sa cítia byť zradení. Mesiáš, do ktorého vkladali svoje tajné nádeje, sklamal.}

^{Ak hľadíme sami na seba - nakoľko je pre nás žiaducejšie to, čo je telesné, než to, čo je duchovné; nakoľko dávame svoje srdce do vecí svetských ochotnejšie než do vecí nebeských; ako ochotne milujeme, čo je dočasné, a málo milujeme, čo je večné; - máme nejaké oprávnenie k domnienke, že keby sme boli na mieste tých Židov, o ktorých rozpráva evanjelium, my by sme sa zachovali inak?}      

^{V sobotu budem slúžiť vsenočné bdenie a v nedeľu budem sláviť svätú liturgiu nášho otca svätého Bazila Veľkého o 10:00 hod. za všetkých veriacich našej cirkevnej obce Petrová, Frička a Cigeľka, no bez účasti veriacich.}

                                                                       presbyter Lukáš

Slava Isusu Christu!

29.03.2020

         ^{Drahí veriaci, v dnešnom evanjeliu počujeme slová: „V tom čase Ježiš vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.”}

^{Zaujímavé na Kristovi je to, že ukazuje učeníkom, že k umučeniu beží a neuteká pred smrťou, ktorá je pre našu spásu napriek tomu, že my vo svojom živote pre ním utekáme  alebo sme tí, ktorí pre neho chystajú to umučenie. A pri tom zabúdame, že práve jeho smrť, umučenie znamená našu záchranu. Pán predvídal, že jeho umučenie učeníkom rozruší ducha, a tak im predpovedá bolesť umučenia i slávu svojho vzkriesenia. Preto nasleduje: Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva aby im odhalil tajomstvo umučenia tým, čo mu boli najbližší. Prečo to robí? Aby o tom počuli vopred, aby to potom ľahšie znášali a nebáli sa, až to náhle príde a tiež aby ukázal, že trpel dobrovoľne. Veď kto vie vopred a môže utiecť, no neuteká, zjavne sa vydáva na umučenie dobrovoľne.}

         ^{A to je pre nás úžasné, že Kristus trpí dobrovoľne. Kto dokáže dobrovoľne trpieť strašné muky? Len ten kto MILUJE. Tu je to krásne posolstvo pre naše životy. Kristus nás miluje až na smrť.}

^{Drahí veriaci, prajem vám, ale aj sebe, aby sme si túto Kristovu lásku pripomínali  každý deň, lebo ak zabudneme na to, že Kristus nás miluje, tak náš život stratí jasný smer. A ako na to nezabudnúť? Pomôcka z Božieho slova: „Preto aj my, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.“ (porov. Hebr 12, 1-2) „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol 3, 1-2)}

^{Prajem Vám požehnanú nedeľu.}

^{V sobotu budem slúžiť vsenočné bdenie a v nedeľu budem sláviť svätú liturgiu nášho otca svätého Bazila Veľkého o 10:00 hod. za všetkých veriacich našej cirkevnej obce Petrová, Frička a Cigeľka, no bez účasti veriacich.}

                                                                       presbyter Lukáš

^{Slava Isusu Christu!}

^21.03.2020

^{Čas, ktorý prežívame je zvláštny pre každú generáciu. Počas komunizmu ľudia mohli navštevovať buď pravoslávny alebo rímskokatolícky chrám, ale teraz sa ani rímskokatolíci, ani pravoslávni, ani gréckokatolíci nemôžu zúčastniť na verejných Bohoslužbách napriek tomu, že prebyter je medzi nimi. Ale tento čas je pre nás aj výnimočný, pretože teraz môžeme prehodnotiť svoj rebríček priorít v našom živote. A tiež sa teraz ukáže aký je náš vzťah s Kristom a naša viera. Lebo tento čas  môže trvať až do konca mája. Budú to tri mesiace bez sviatosti eucharistie, bez spoločnej modlitby v chráme. Za ten čas sa môže naša viera upevniť alebo zoslabnúť. Preto sa obraciam na vás, otcovia rodín, vy ste kňazmi svojej rodiny, možno ste neboli na to zvyknutí, možno sa budete hanbiť, ale tento čas vy preberte zodpovednosť za svoju rodinu nie len finančnú, ale aj duchovnú. Tá zodpovednosť má dve podoby: tichá a verejná. Tá tichá pozostáva z pôstu a osobnej modlitby. A tá verejná, že sa budete modliť spoločne s rodinou. Aj teraz v nedele, ale aj cez týždeň si nájdite čas a spoločne sa pomodlite pred ikonou alebo krížom modlitbu: Verím v jedného Boha...., Otče náš, Raduj sa Bohorodička, Kráľu nebeský, Ježišovu modlitbu 100 krát (Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.) a prečítajte si jednu kapitolu z nového zákona. A tak môžete ako rodina (domáca cirkev) ticho v ťažkých časoch spoločne duchovne rásť. Keďže o dar viery môžeme prísť, preto je dôležité starať sa o ňu. A práve otec – kňaz je ten, ktorý má tú zodpovednosť vo svojej rodine.}

^{Drahí veriaci, prajem Vám, aby tento čas bol pre nás požehnaný, aby sme využili karanténu na prehĺbenie osobných vzťahov v rodinách, manželstvách. Aby sme v čase ukončenia pandémie mohli povedať vo svojich rodinách, že to bol pre nás požehnaný čas v oblasti duchovného a rodinného rastu.}

^{V sobotu budem slúžiť vsenočné bdenie a v nedeľu budem sláviť svätú liturgiu nášho otca svätého Bazila Veľkého o 10:00 hod. za všetkých veriacich našej cirkevnej obce Petrová, Frička a Cigeľka, no bez účasti veriacich.}                                                                   

    presbyter Lukáš

Slava  Isusu Christu!

15.03.2020

^{Drahí bratia a sestry. Máme tu taký čas, aký máme. Preto Vás chcem poprosiť, aby sme   na krížupoklonnú nedeľu nezabudli. To, že chrám je zatvorený neznamená, že sa doma ako rodina nemôžeme pomodliť.}

^{Pozývam vás, rodiny, aby ste si v nedeľu pri spoločnej modlitbe uctili Kristov kríž, vystavili ho na dôstojné miesto, zapálili sviečku a aby ste sa počas celého týždňa pri ňom stretávali a modlili za seba, ale aj za celú spoločnosť.}

^{Tropár, 1. hlas: Spas ľud svoj, Pane, * a požehnaj svoje dedičstvo. * Daruj svätej cirkvi víťazstvo nad nepriateľmi ** a svoj ľud ochraňuj svätým krížom. (3x)}

^{Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme. (3x)}

^{Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.” A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.” Mk (8,34-9,1)}

 ^{Čo je kríž pre nás? Možno je to teraz koronavírus, to, že všetko je na dva týždne zatvorené a nám to prekazilo plány, choroba,  možno nepokoj v mojom srdci, nedôvera Bohu, nechuť žiť s Bohom, zlá finančná situácia v rodine alebo že nie všetko ide podľa našich plánov a pod. Nesmieme zabudnúť na to, že Kríž je naša spása a jedine krížom sa dokážeme priblížiť ku Kristovi a chrániť sa hriechu. Čo keby sme mali všetko na tomto svete, ale skončíme v pekle? Boh nás dnes pozýva aj v tomto zaujímavom čase k jednému: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“}

^{Kríž sa nazýva stromom života a naozaj ním je. Tak ako strom života bol zasadený uprostred edenu, tak podobne aj božskí Otcovia zasadili Strom Kríža doprostred svätej Štyridsiatnice, aby zároveň pripomínajúc si Adamovo lakomstvo spolu s jeho odchodom (z raja) predpisujú nasledujúcim Stromom, z ktorého ak okúsime, nezomrieme, ale ožijeme.}

^{Drahé rodiny, počas celého týždňa spoločne zažívajte chvíle pri kríži a modlitbe,  aby naše rodiny zakúšali život v Kristovi.}

^{presbyter Lukáš}
 

^{V sobotu budem slúžiť vsenočné bdenie a v nedeľu budem sláviť svätú liturgiu nášho otca svätého Bazila Veľkého o 10:00 hod. za všetkých veriacich našej cirkevnej obce Petrová, Frička a Cigeľka, no bez účasti veriacich.}

^{Nedeľa o márnotratnom synovi.}

^{Drahí bratia a sestry.}

^{Ako chlapec si pamätám, že do nášho chrámu začala chodiť jedna staršia pani a stredná a staršia generácia ľudí na ňu začala nadávať a ohovárať. Ako to, že táto žena chodí do chrámu, ako to, že sa aktívne  zapája do života cirkvi? Veď ona  bola komunistka -  učiteľka a dávala to aj pocítiť deťom, ktoré pochádzali z kresťanských rodín a chodili do chrámu. Ako môže teraz táto žena chodiť na sv. spoveď a na sv. prijímanie? Veď jej Boh nemôže odpustiť. Ona môže byť s nami v nebi?}

^{Nepripomína vám táto udalosť aj dnešné evanjelium ako starší brat nevstúpil do domu svojho otca? A prečo tam nevstúpil?}

^{Správa o návrate mladšieho syna a jeho prijatie v otcovom dome sa zdajú byť "krutým snom", niečo také je proti  ľudskej logike - nepochopiteľné. Starší syn nemôže pochopiť konanie svojho otca. Ten, "ktorému slúžil" celým svojím životom, je iný, nepochopiteľný a stále plný takýchto prekvapení. Kde je právo a kde spravodlivosť? Človek môže odpustiť, ale je potrebné vyvodiť konkrétne dôsledky. Je potrebné odpúšťať, ale je nutné vychovávať a dať zlyhávajúcim pocítiť mieru ich viny.}

^{Ako môže byť otec taký láskavý, že svojmu synovi (komunistke) odpustil všetko čo urobil(a)?}

^{„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?“}

 ^{Aká je odpoveď staršieho syna? „Už toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“}

^{Toľké roky chodíme do chrámu, robíme všetko čo nám prikazuješ a túto ženu staviaš nám na roveň?}

^{Nie je to niekedy aj v našom živote, že porovnávame iných ľudí a seba samých kladieme na piedestál? Ale kto som ja, aby som súdil? Nebudem azda aj ja súdený za svoje činy a za svoj život? Kto ma postavil do role sudcu?}

^{Celá perikopa kladie dôraz nielen na otcovo milosrdenstvo, ale na jeho lásku, ktorá sa javí ako rozhodujúca v jeho rokovaní s oboma synmi.}

^{presbyter Lukáš}